Tým vedcov okolo Dr. Michaela Clarka sa zamerali na emisie skleníkových plynov, využívanie pôdy a vody pri výrobe alebo pestovaní vybraných potravín. Na účely analýzy, vizualizácie a komunikácie tím spojil tieto štyri skóre do jedného odhadovaného zloženého skóre vplyvu na životné prostredie na 100 gramov produktu.
Profesor Peter Scarborough, profesor v Oxforde, povedal: „Táto práca je veľmi vzrušujúca. Po prvýkrát máme transparentnú a porovnateľnú metódu hodnotenia environmentálnej stopy viaczložkových spracovaných potravín.“
Produkty vyrobené z ovocia, zeleniny, cukru a múky, ako sú polievky, šaláty, chlieb a mnohé raňajkové cereálie, majú nízke skóre vplyvu. Podobne ako aj tekvica, pečené zemiaky, cibuľové krúžky, ryža, džúsy a olivy majú jedny z najmenších vplyvov.
Naopak orechy a sušené ovocie, káva a morské plody, čaj, koláče, džemy, čokoláda a hotové jedlá majú jeden z najhorších dopadov na životné prostredie.
Top desať jedál a nápojov, ktoré najmenej škodia životnému prostrediu
1. |
Športové a energetické nápoje |
2. |
Šumivé nápoje vrátane koly |
3. |
Sirupy |
4. |
pečené zemiaky |
5. |
Čipsy |
6. |
Cibuľové krúžky |
7. |
Ryža |
8. |
pitta chlieb |
9. |
Šťavy a smoothies |
10. |
Olivy a kyslé uhorky |
Najhoršie však dopadnú tí, ktorí jedia mäso, pretože na druhej strane zoznamu sa nachádza hovädzie a jahňacie mäso, ktoré je pre životné prostredie najhoršie.
Zozbierali údaje z 38-tisíc fariem
Výskumníci preskúmali 570 štúdií zameraných na vplyv výroby potravín na životné prostredie, ktoré zahŕňajú údaje z 38-tisíc fariem v 119 krajinách.
Richie Harrington, vedúci FoodDB, povedal: „Naša metóda vypĺňa informačnú medzeru o vplyvoch viaczložkových potravín na životné prostredie. Algoritmy, ktoré sme vyvinuli, dokážu odhadnúť percentuálny podiel každej jednotlivej zložky v produkte a priradiť tieto zložky k existujúcim databázam vplyvov na životné prostredie.“
Nie všetko čo je prospešné pre prírodu je zdravé aj pre človeka
Jennie Macdiarmid, profesorka udržateľnej výživy a zdravia na Rowett Institute, University of Aberdeen, povedala: „Dôležitým aspektom štúdie bolo prepojenie environmentálnych vplyvov zložených potravín s nutričnou kvalitou, čo ukazuje niektoré spojitosti medzi rôznymi parametrami. Použitím tejto novej metódy môžu výrobcovia znížiť dopad na životné prostredie a zároveň zabezpečiť vysokú nutričnú kvalitu produktov.”
Pri porovnaní skóre vplyvu na životné prostredie s ich nutričnou hodnotou, ako je definovaná metódou Nutri-score, produkty, ktoré boli udržateľnejšie, mali tendenciu byť výživnejšie, vrátane mäsa a mäsových alternatív. Existujú však výnimky z tohto trendu, ako sú sladené nápoje, ktoré majú nízky dopad na životné prostredie, no zároveň majú slabé skóre z hľadiska nutričnej kvality.
„Táto práca by mohla podporiť nástroje, ktoré spotrebiteľom pomôžu robiť rozhodnutia o nákupe potravín, ktoré sú udržateľnejšie z hľadiska životného prostredia. Ešte dôležitejšie je, že by to mohlo podnietiť maloobchodníkov a výrobcov potravín, aby znížili vplyv dodávok potravín na životné prostredie,“ povedal hlavný autor Michael Clark.
Je to prvýkrát, čo bola vyvinutá transparentná a reprodukovateľná metóda na hodnotenie vplyvov viaczložkových produktov na životné prostredie. Poskytuje prvý krok k tomu, aby spotrebitelia, maloobchodníci a tvorcovia politiky mohli prijímať informované rozhodnutia o vplyvoch potravín a nápojov na životné prostredie.