Anechoická komora, ktorá sa nachádza v Laboratóriu Orfield v americkom štáte Minnesota je až strašidelne tichá. Úroveň hluku je v nej taká nízka, že je je pod hranicou ľudského sluchu.
Návštevníci tak môžu počuť vlastné žmurkanie, tlkot svojho srdca či dokonca zvuk krvi, ktorá im preteká žilami. Strašidelné zvuky vlastného tela sú natoľko nepríjemné, že v miestnosti nikto nevydržal dlhšie ako 45 minút.
Nulová ozvena
Anechoická komora je upravená tak, že v nej nedochádza k žiadnej ozvene. Postupom rokov ju upravili takým spôsobom, že miestnosť v súčasnosti dokáže absorbovať až 99,99 percent zvuku.
Vnútri miestnosti je také ticho, že úroveň hluku sa meria v záporných decibeloch. V roku 2004 v nej namerali hodnotu -9,4 decibelov. O osem rokov neskôr po viacerých úpravách priestoru už dosahovala úroveň hluku -13 decibelov. V roku 2021 však prekonala všetky rekordy a s úrovňou -24,9 decibelov sa zapísala do Guinessovej knihy rekordov. Pre porovnanie typická tichá miestnosť v noci dosahuje úroveň hluku 30 decibelov.
Toto unikátne laboratórium slúži na testovanie a vývoj produktov, no je otvorené aj pre verejnosť. Návštevníci majú povolený pobyt v miestnosti len na krátky čas a z bezpečnostných dôvodov musia byť pod dohľadom zamestnancov. Jedine novinári môžu zostať v komore dlhší čas osamote.
Podľa oficiálnej stránky Laboratória Orfield, najdlhší pobyt človeka v komore trval 45 minút. Podľa zakladateľa laboratória Steva Orfielda väčšina ľudí z miestnosti zuteká už po dvadsiatich minútach. Dôvodom sú strašidelné zvuky, ktoré vydáva v absolútnom tichu ich vlastné telo. „V anechoickej komore sa stávate zvukom vy sami,“ hovorí Orfield.
Miesto, kde sa zrodili hity
Paradoxom je, že miesto, kde sídli najtichšia miestnosť sveta bolo kedysi kolískou najväčších hudobných hitov.
Budova, v ktorej sa nachádza Laboratórium Orfield slúžila v minulosti na celkom iný účel. Sídlilo v nej nahrávacie štúdio s názvom Sound 80. Hosťovali v ňom hudobníci ako Bob Dylan či Prince.
„Prince tu začal svoju kariéru. Úplne prvá séria nahrávok, ktorú kedy urobil, bola nahraná tu,“ priblížil Orfield pre portál CBS News.
Ako to je možné
Bezodrazová komora je navrhnutá tak, aby umožňovala presné merania hladín zvuku produkovaných rôznymi testovanými predmetmi.
Pozostáva z veľkej murovanej a betónovej komory, ktorá je obložená oceľovými platňami s hrúbkou 10,5 centimetrov. V nej sa nachádza ďalšia menšia oceľová komora podopretá pružinami, ktoré absorbujú vibrácie. Jej vnútro je vystlané akustickými klinmi zo sklolaminátu, ktoré vyčnievajú do priestoru.
Vďaka úplnej absencii vonkajšieho hluku odvážni návštevníci počujú len zvuky, ktoré vydáva ich vlastné telo. Niektorí hovoria, že prvýkrát v živote počuli zvuk vlastného žmurkania. Ďalší zase tvrdia, že počuli dokonca zvuk krvi, ktorá im prúdi v žilách.
„Čím je miestnosť tichšia, tým viac vecí počujete. Budete počuť tlkot svojho srdca, niekedy môžete počuť svoje pľúca alebo hlasné zvuky vášho žalúdka,“ uviedol Orfield pre portál DailyMail. Absolútne ticho má vplyv na orientáciu človeka v priestore. Aj to je dôvodom, prečo ľudia v anechoickej komore nevydržia dlhý čas.
„Bežne sa v priestore orientujete prostredníctvom zvukov, ktoré počujete, keď kráčate. V anechnoickej komore nemáte žiadne náznaky. Odoberáte podnety vnímania, ktoré vám umožňujú udržiavať rovnováhu a manévrovať,“ vysvetľuje Orfield. Jediným spôsobom ako v nej vydržať aspoň pol hodinu je sadnúť si.
