Reprofoto Youtube/Science Channel
StoryEditor

Záhada králičieho ostrova. Nikto nevie, kde sa na japonskom ostrove vzali, teórií je niekoľko

Tomáš BratříčekiDnes06.05.2022., 10:30h
Ich príbeh má svoje nejasné a tienisté rysy. Ich život na ostrove nie je idylou.
Lajkuj Brainee.sk na

Žijú ich tam stovky a sú veľkou atrakciou malého japonského ostrova. Sebavedome sa po ňom túlajú, k ľuďom sú priateľskí. Návštevníci sú totiž ich jediným zdrojom obživy. Existencia rozsiahlej králičej komunity na Okonušime má však aj svoju temnú históriu a aktuálne problémy. Píše portál iDnes.cz.

Trávnatý ostrov vo Vnútornom mori by si prešiel za hodinku a pol, má iba štyri kilometre. Je súčasťou národného parku, nenájdeš tam ani autá, ani súkromné ​​domy. Jedinými jeho obyvateľmi sú ľudia z tamojšieho hotela Kyukamara Okonušima. V roku 2020 to podľa článku v magazíne The Gate bolo iba 22 ľudí.

Ostrov sa napriek tomu stal slávnym, a to vďaka králičím obyvateľom. Sú ich tam stovky a práve kvôli nim prichádzajú japonskí aj zahraniční turisti na ostrov. Napriek všetkému záujmu a mediálnym úspechom má ich príbeh aj svoje nejasné a tienisté rysy. 

Ako sa tam vôbec zobrali?

Vzhľadom na ich počet a nadvládu nad pustým ostrovom je to nepochopiteľné, no nevie sa, ako sa na ostrovčeku vôbec ocitli. Teórií je však niekoľko. 

Prvá odkazuje na tragickú a temnú históriu Okonušimy. Medzi rokmi 1927 a 1929 tam Japonsko vystavalo chemickú továreň, v ktorej produkovalo yperit, fosgén a ďalšie chemické zbrane. Tie boli zakázané Ženevskou konvenciou, pričom medzi jej signatárov patrilo aj Japonsko. Bol to veľmi utajovaný projekt, tak dôkladne, že ostrov na istý čas zmizol z máp. Vyrobili sa na ňom tisíce ton smrtiacich plynov, pričom podľa čínskych zdrojov bolo nimi v tridsiatych a štyridsiatych rokoch v čase vojny zavraždených asi 80-tisíc ľudí v Číne, pripomína denník The New York Times.

Denník The Guardian dopĺňa, že podľa jednej z verzií siahajú korene okonušimskej králičej línie práve do hroznej továrne, pričom predkovia dnešných ostrovných obyvateľov v nej boli obeťami testovania jedovatých plynov. Po druhej svetovej vojne ich robotníci vypustili z tohto hororového miesta na slobodu. Akokoľvek atraktívna je interpretácia králičej populácie, experti s ňou nesúhlasia. Námietky má napríklad aj odborníčka na japonskú politiku Ellis Kraussovej. „Všetky pokusné králiky boli usmrtené Američanmi, ktorí prišli na ostrov,“ opisuje Kraussová pre portál The Dodo.

Ďalšia verzia vysvetľujúca mysterióznu králičiu existenciu, ktorú spomína magazín National Geographic, odkazuje na istý tajomný britský pár, ktorý mal na ostrove vypustiť prvých králikov. Ďalšia hypotéza zas tvrdí, že skupine ôsmich králikov ponúkla slobodný život na zabudnutom ostrove skupina školákov. A bez nebezpečenstva akýchkoľvek predátorov a vďaka neuveriteľnej plodnosti sa ich rodina začala zväčšovať. Až na súčasných zhruba tisíc.

Problematický život

Ich život však nie je idylou. Napriek tomu, ako ho vnímajú davy turistov, ktorých napríklad v roku 2015 prišlo viac ako 250-tisíc. Práve turisti predstavujú pre malé cicavce veľký problém. Zatiaľ čo prirodzenou potravou králikov sú korienky, listy, drevo či semená, turisti im prinášajú rôzne pochúťky, ako napríklad kapustu, mrkvu či šalát. Zeleninu však králičí tráviaci systém nedokáže dobre spracovať, ba čo viac, kapusta je pre nich vo veľkom množstve dokonca jedovatá.

Králiky sa okrem toho potrebujú sa stravovať každý deň. Na ostrove sa však ich jedálniček riadi turistickými hodinkami, rozpismi školských výletov, sviatkov, dovoleniek či víkendov.

Ľudskí obdivovatelia medzi nich tiež zavliekli napríklad respiračné ochorenia. Následok? Okonušimské králiky sa v priemere dožívajú iba dvoch rokov. Ich nespochybniteľné premnoženie ničí ostrovný ekosystém.

Odborníci a úrady museli regulovať neskrotný záujem o králičie spoločenstvo a o čo najtesnejší kontakt s prívetivými cicavcami. Hovoria, aby návštevníci nebrali králiky do rúk, pretože zvyčajne nasleduje ich zúfalý pokus o útek, ktorého následkom bývajú zlomeniny. Taktiež nech ich nenaháňajú. Nech si dávajú pozor na prsty, kvôli zlému zraku si ich obdarovávanie môžu popliesť s jedlom. Úrady však dodávajú, že zaobchádzanie s králikmi najviac ovplyvňuje najviac daný hotel, ktorý návštevníkov ubytováva.

Okonušima preto zostane Králičím ostrovom. A magnetom na turistov, pre tých japonských je atraktívny najmä preto, že králik má v japonskej kultúre a folklóre tradičné miesto, jeho motívy sa objavujú na keramike aj kimonách. Portál The World Pursuit pripomína, že králik je symbolom chytrosti, šťastia, jari a taktiež je považovaný za priateľa šintoistických bohov.

Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/cestovanie/tipy, menuAlias = tipy, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
27. jún 2022 22:44