Instagram/Východňar vo Švece
StoryEditor

Východňar vo švece: Izba s jašteričkami či luxusný hotel v Abu Dhabi – všetko ma vyšlo do 50 eur

Dominika Pacigová19.06.2021., 12:00h
Pozvánka na čaj s miestnymi môže byť super zážitok, ale vždy treba dopredu myslieť na to, čo sa môže stať, tvrdí cestovateľ Lukáš Herteľ.
Lajkuj Brainee.sk na

Na sociálnych sieťach vystupuje ako Východňar vo švece. Opisuje svoje zážitky, ale aj skúsenosti z rôznych krajín. Cestovateľský profil však stále vníma iba ako hobby, viac sa zameriava na spoznávanie prírody a sveta okolo seba. Lukáš Herteľ precestoval už mnoho krajín, v súčasnosti sa viac ako dva roky nachádza v Austrálii. Plány mu zmarili nielen požiare, ale aj pandémia.

Cestuješ po svete, do akej miery máš precestované Slovensko? 

Som zástancom toho, že každý cestovateľ by mal najprv spoznať svoj „vlastný dvor“.  Predtým, než som sa dostal k cestovaniu, som veľmi rád spoznával Slovensko. Keď som pracoval pre divadelný priemysel, vždy som si našiel čas na kratšiu alebo dlhšiu túru v okolí. Taktiež mi nedá nespomenúť Vysoké Tatry, pretože vždy, keď som na Slovensku, hoci iba na pár týždňov, výstup na jeden z vrcholov je mojou povinnosťou.

V čom vidíš najväčšie nedostatky slovenského cestovného ruchu?

Túto problematiku by som rozdelil na dva sektory – cestovné agentúry a reštaurácie (a s nimi súvisiaci gastro servis). Česť patrí výnimkám, ale mnohé reštaurácie sa snažia prezentovať ako niečo extra, nastavia tak aj ceny, pričom servis ani obsluha tomu až tak nezodpovedajú. Slovensko je prezentované ako pohostinná krajina, a preto malý pohárik tradičného slovenského alkoholu alebo niečo drobné po jedle na účet podniku by potešilo a urobilo celkový dojem o čosi lepší.

Na druhej strane, mám pocit, že agentúry robia akoby len súhrn toho, čo sa v danej oblasti nachádza. Aj my, jednotlivci, by sme sa mohli stať malými cestovnými agentúrami a lákať cudzincov do našich hôr, lesov, na hrady, jazerá, jedlá či pivo. Keď sme v zahraničí a niekto sa nás opýta, aké je to na Slovensku, prestaňme začínať vetou – nič tam nie je. Ruku na srdce, koľkí sme takto negatívne reagovali? Priznávam, aj ja.

Cestuješ po svete sám?

Vždy sa mi lepšie cestuje s niekým. Praktickými výhodami cestovania v skupine je zdieľanie zážitkov, zabávanie či rozprávanie sa, ubytovanie je taktiež lacnejšie, na benzín sa zložíte viacerí.

Ak by som však vždy chcel cestovať s niekým, veľa by som toho neprecestoval, pretože moje cestovateľské plány sa neraz nedajú spojiť s inými ľuďmi či už časovo, výberom destinácií, alebo spôsobom cestovania.

Na základe čoho si hľadáš letenky? 

Letenky som zvykol kupovať podľa toho, kde bola akcia a nízko nákladové spoločnosti lietali za nízku sumu. Takýmto spôsobom som sa dostal aj k cestovaniu. Ušetrené peniaze som potom mohol investovať do atrakcií v meste či okolí.

S odstupom času, najmä keď som chcel cestovať na dlhšiu vzdialenosť, peniaze navyše som rád obetoval na jedlo, vodu či pivo na palube lietadla, väčšiu batožinu alebo lepšie sedadlá. Mám však svoj limit a nebudem za každú cenu platiť viac, keď nemusím.

A čo ubytovanie?

Veľa času trávim prezeraním rôznych leteniek a ubytovania, až dôjdem ku kompromisu kvality a ceny. Napríklad v Austrálii striedam rôzne ubytovania – od auta vybaveným posteľou a malou kuchyňou, cez hostel, až po roztiahnutie stanu v národných parkoch na kempovacích priestranstvách s toaletami, sprchami či verejnými grilmi.

Doposiaľ som si však vybral aj izbu s ďalšími 30 ľuďmi, izbu, kde boli malé jašteričky a šváby, ale aj päťhviezdičkový hotel v Abu Dhabi – cenovo ma to vyšlo približne 50 eur za noc, ale umocnilo to atmosféru zážitku z mesta. 

Je cestovanie finančne náročné? Musíš popri ňom aj pracovať? 

Klamal by som, ak by som odpovedal nie. V začiatkoch sa stalo, že som mal na účte desať eur a dve zakúpené letenky. O to viac som sa snažil zarobiť si po nociach popri štúdiu na vysokej škole. 

Najdlhšie zahraničné pobyty som absolvoval v USA, Kazachstane či v Austrálii. Vo všetkých prípadoch som pracoval a popritom som spoznával zákutia daných krajín.

Ako je to s vízami?

Ak máš menej ako 30 či 35 rokov, môžeš získať dlhšie víza napríklad do Kanady, USA, Nového Zélandu či Austrálie. V takýchto krajinách si potom môžeš nájsť napríklad krátkodobú brigádu, a zarobené peniaze môžeš minúť na cestovanie. To je môj štýl.

Za akú najlacnejšiu cenu sa ti podarilo vycestovať?

Podarilo sa mi získať spiatočné letenky z Viedne do Marseille za štyri eurá, no nakoniec som ich nevyužil. Spiatočný let z Bratislavy do Bulharska za deväť eur sa však nedal odmietnuť.

Už dlhší čas si v Austrálii. Do akej miery ti požiare a pandémia zmenili plány?

Začalo to požiarmi, keď sme sa budili do zadymeného rána a pobyt vonku bol neznesiteľný. Moje plány sa neuskutočnili v takom rozsahu, ako sme chceli. Náš roadtrip sme museli skrátiť, pretože oblasti, kde sme chceli prespať, boli pod rúškom dymu či popola. Potom prišla pandémia, ktorá nás „priklincovala“ do izieb. Zatvorili mi školu, musel som si nájsť ďalšiu a predĺžiť svoje víza. Keďže pracujem pre sťahovaciu firmu, zákazky sa nakopili a svoj pobyt som si predĺžil. Sníval som o tom, že sa opatrenia uvoľnia a budem môcť aj cestovať a spoznávať krajinu. Dnes cestujem v mojom aute, ktoré som prerobil na pojazdný domov.  

Stretávaš sa počas pandémie aj s nenávistnými komentármi ľudí na sociálnych sieťach, prečo cestuješ a nesedíš doma? 

S takýmito komentármi priamo na moju osobu som sa doposiaľ nestretol. Snažím sa dodržiavať všetky opatrenia, ktoré sú prezentované austrálskou vládou. Sú naozaj prísne a platia bez nejakých výnimiek. Hoci testovanie nie je povinné, dodržiava sa a ľudia naň chodia dobrovoľne. To, že sa momentálne nachádzam na cestách, je výsledkom vynikajúcej práce vládnych orgánov, prísnych opatrení, ale najmä zodpovedného prístupu obyvateľov krajiny.

Niektoré vety k príspevkom píšeš východoslovenským nárečím. Neuvažoval si, že budeš písať takým štýlom celé popisy? 

Ta znace, keby som šicko tak pisal po našim, ta še stavim, že mi polovička ľudzi nebudze bars rozumic. Samozrejme, že som o tom uvažoval. Spočiatku som všetky príspevky na Facebooku písal v našom nárečí, no niekedy mi to trvalo dlhšie ako v spisovnej slovenčine, a následne som dostával otázky, čo ktoré slovo znamená.

S odstupom času som zistil, že mi celkom sedí zaradiť do spisovnej slovenčiny aj východniarske slovíčka tak, aby boli zrozumiteľné. Môj cestovateľský profil je však iba mojím koníčkom, sústreďujem sa viac na spoznávanie prírody a sveta ako na systematickú tvorbu príspevkov.

Ak sa niekto rozhodne cestovať, na čo by si mal dávať pozor? 

Na všetko, ale netreba to preháňať. Je potrebné vždy vyhodnotiť situáciu a byť tri alebo aj štyri kroky vpred, a myslieť na to, čo sa môže stať. Ten, kto ma pozná, vie, že často rozmýšľam nad krajnými situáciami dopredu. Pozvánka na čaj s miestnymi môže byť síce super zážitok a veľakrát sa nič nestane, ale ak si sólo cestovateľ alebo cestovateľka a dotyčný ťa vedie k jeho domu už príliš dlho a nebodaj sú tam viacerí, osobne by som sa tomu vyvaroval. Je to však môj názor a nemusíš mať podobný. 

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/cestovanie/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
10. august 2022 23:24