Hovorí po francúzsky a chcela to využiť v zahraničí. Keďže ju nelákal Paríž, rozhodla sa počas štúdia marketingovej komunikácie vyskúšať Erasmus stáž na Réunione. Ide o ostrov, zámorský department a zámorský región Francúzska a Európskej únie, ktorý leží v Indickom oceáne približne 200 kilometrov juhozápadne od Maurícia a východne od Madagaskaru.
Letenky či ubytovanie si vybavovala sama, taktiež aj stáž. Andrea Škvareninová prehovorila o skúsenostiach, ktoré získala v zahraničí, cestovaní, ale aj mentalite miestnych.
„Myslím si, že na Réunione som mala šťastie na ľudí, prekvapil ma prístup mnohých. Keď jedna pani videla, že stojím pred obchodom a hľadám rúško, poskytla mi ho,“ hovorí pre brainee.hnonline.sk Andrea Škvareninová.
Vycestovala si na Réunion sama?
Predtým, než som vycestovala na stáž, som dvakrát videla na kamere budúcich kolegov. Vedela som ešte o panej, u ktorej som si bookla ubytovanie.
Rada cestujem sama, najmä keď idem do novej krajiny. Je to výzva odísť od všetkého a všetkých, no na druhej strane, nie je problém spoznať nových ľudí, či už cestovateľov, študentov v zahraničí, pracujúcich freelancerov, alebo digitálnych nomádov.
Často sa polemizuje, či je bezpečné, aby ženy cestovali samy. Ako to vnímaš?
Pokiaľ ženy cestujú samy, no pravidelne sa ozývajú svojim najbližším, myslím si, že to nie je problém. Najmä v dnešnej dobe.
Jediným mojím problémom na cestách je cukrovka, no čo sa týka bezpečnosti, vždy dám niekomu z rodiny alebo kamarátov prístup k Apple ID, aby vedeli, kde sa nachádzam.
Je niečo, čo ťa na Réunione prekvapilo?
Nevedela som, čo čakať, čiže po príchode som nezažila nejaké zásadné prekvapenie. Réunion je tropický, a zároveň európsky ostrov. Príroda je taktiež nádherná.
Ako si vo všeobecnosti vnímala miestnych obyvateľov?
Uvedomila som si, že sú neskutočne otvorení akýmkoľvek národnostiam. Nikto nerieši tvoju farbu pleti. Viacerí ma však upozornili na to, že na ostrove Martinik by som sa ako blond dievča až tak dobre necítila, zatiaľ čo na Mayotte to tiež nie je ružové, keďže ide o chudobnejší ostrov, ktorý sa považuje za menej bezpečný.
Myslím si však, že na Réunione som mala šťastie na ľudí, prekvapil ma prístup mnohých. Keď jedna pani videla, že stojím pred obchodom a hľadám rúško, poskytla mi ho.
Aj napriek tomu, že to nebolo povinné, ľudia nosili rúška z vlastnej vôle. Ak mali iný názor na pandémiu či očkovanie, rešpektovali aj ten tvoj.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Do akej miery ťa ovplyvnila pandémia?
Prvé dva týždne tam prebiehal lockdown, všetko bolo zatvorené od šiestej večer. Následne boli čiastočné obmedzenia.
Páčilo sa mi však, že skenovanie QR kódov nebolo len „strojené“. Napríklad čašník v reštaurácii naskenoval QR kód, a následne usadil ľudí. Bolo to milé a príjemné.
Obľúbila si si aj nejaké miestne jedlo?
Mala som veľmi rada praženú ryžu s čímkoľvek. Teraz mám problém jesť na Slovensku ázijskú kuchyňu, pretože je príliš ochutená. Na Réunione som cítila chuť opraženej ryže, kuraťa, brokolice či mrkvy. Reštaurácie však boli pre študenta pomerne drahé, väčšinou som si varila sama.
Mala si počas stáže priestor vidieť niečo z ostrova, precestovať ho?
Išla som tam primárne pracovať. Vo firme, kde som stážovala, som sa začiatkom novembra opýtala, či by som si mohla vziať týždeň voľno. Samozrejme, nemali s tým problém.
Taktiež som mala voľné víkendy, čiže za štyri mesiace som stihla vidieť väčšinu ostrova, a zároveň som mala priestor pochopiť každodenný život obyvateľov.
Keďže si tam išla primárne za prácou a skúsenosťami, oplatilo sa stážovať v zahraničí z finančného hľadiska?
Keďže išlo o Erasmus stáž, dostala som grant. Vo firme, kde som stážovala, mi vypočítali mzdu. Dostala som aj nejaké bonusy za fotenia.
Letenky som si však hradila sama, a keďže som chcela aj čo-to vidieť, väčšinu peňazí som tam minula. Nemusela som ale míňať zo svojich úspor.
Stáž si si teda hľadala sama?
Áno. Rozdiel medzi Erasmus stážou a mobilitou je v tom, že v rámci mobility žiješ na internáte a vedieš akoby klasický študentský život v zahraničí.
V prípade stáže si riešiš všetko sám. Od leteniek, cez ubytovanie, až po samotnú stáž. Poslala som si životopisy do približne šiestich firiem, kde nehľadali novú posilu. Robím to tak vždy. Jedna z nich sa mi ozvala na druhý deň s tým, ako by som si to predstavovala. Zaujímavosťou však bolo, že keď som tam pracovala ako junior art director, denne im zvonil telefón, no stážistov nebrali.
Nepresviedčali ťa po skončení stáže, aby si u nich ostala pracovať?
Ponúkli mi junior pozíciu, nad ktorou som premýšľala, no problémom je diaľka. Odhliadnuc od ceny letenky, cesta tam trvá okolo 24 hodín a je pravdepodobné, že väčšina kamošov by za mnou neprišla. Je pre mňa jednoduchšie usadiť sa v rámci Európy, pretože sa v priebehu pár hodín vieš dostať domov.
Získala si v zahraničí nejakú skúsenosť, ktorú využívaš dodnes a nezaobišla by si sa bez nej?
Uvedomila som si, že najmä pri tvorbe vianočných reklám v tropickej krajine je ťažké nájsť vhodný vizuál vo fotobankách. Keďže vo firme vedeli, že viem po francúzsky, snažili sa ma pritlačiť k tomu, aby som využívala jazyk. Copywriting by som však nemohla robiť, keďže niektoré slovné spojenia alebo výrazy nepoznám.
Pre prácu v zahraničí je taktiež výzvou pochopenie miestnych preferencií a prepojenie ich kultúrnych a spoločenských tém s reklamou. Na Slovensku to niekedy vnímame ako samozrejmosť a nezamýšľame sa nad tým.
Je podľa teba dôležité, aby si študenti počas vysokej školy vyskúšali stáž v zahraničí?
Je to geniálna skúsenosť, keďže pracuješ v inom jazyku. Vystúpiš z komfortnej zóny, si sám za seba. Aj na Slovensku riešim veľa vecí sama, no v cudzej krajine sa musíš zamýšľať nad mnohými vecami a musíš byť samostatný.
Musím však dodať, že prvú stáž som absolvovala vo Viedni. Je fajn ísť prvýkrát niekam, odkiaľ sa vieš pomerne rýchlo vrátiť domov.
Vítajú slovenskí zamestnávatelia stáž v zahraničí?
Na základe mojej skúsenosti, jazyk je veľkým plusom. Dá sa povedať, že si prínosom pre firmu, pretože nemáš problém zvyknúť si na inú kultúru či štýl komunikácie. Taktiež zo zahraničia prinesieš nový pohľad na vec, nové nápady.
Na stáž si vycestovala počas zimného semestra. Ako si riešila skúšky či absencie na hodinách?
Závisí to predovšetkým od toho, či máš part-time alebo full-time stáž. Vyučujúci boli radi, že získam skúsenosti, snažili sa mi vyhovieť, no stáž sa dá uznať iba ako jeden predmet. Seminárne práce som musela odovzdať, taktiež som musela urobiť aj všetky skúšky.
Do istej miery mi dopomohla pandémia, keďže sme mali online skúšky. Pred dvomi rokmi by to bolo možno náročnejšie.
Andrea Škvareninová
Je študentkou marketingovej komunikácie Univerzity Komenského. Rada cestuje a venuje sa foteniu. Ak to pandemická situácia dovolí, začiatkom marca plánuje zorganizovať travel kino o Réunione v Bratislave a Banskej Bystrici.
