Austrálčanka Djanaya Hampton sa vybrala sama do Paríža osláviť svoje narodeniny. Počas posledného večera si dopriala piknik pod Eiffelovou vežou, kde ju oslovili dvaja muži. Jeden z nich, sympatický a oblečený v dizajnovom oblečení, na ňu najprv začal hovoriť po francúzsky. Keď mu odpovedala, že hovorí len po anglicky, muži ju zasypali otázkami – pýtali sa, čo robí v Paríži, odkiaľ pochádza a či je v meste s niekým ďalším.
Nevinný piknik pod Eiffelovkou, ktorý sa zmenil na nátlak
Keď Djanaya pocítila obavy o svoju bezpečnosť, mužom zaklamala a povedala im, že ju v hoteli čaká kamarátka. Ani napriek tomu, že o nich nejavila záujem, ju muži ďalej presviedčali a volali ju na večernú párty.
Situácia vyhrotila vo chvíli, keď ju jeden z mužov znenazdajky chytil a zdvihol so slovami, že si musia spraviť spoločnú fotku. Jeho kamarát hneď vytiahol telefón a začal ich fotografovať. „Zakryla som si tvár rukou a hovorila som: Nie, nie, prosím, nefotografujte ma,“ opísala Djanaya, pričom si spomenula na film 96 hodín, ktorý jej odmala púšťala mamina. Muž si od nej vypýtal telefónne číslo, čo odmietla a namiesto toho mu dala svoj profil na sociálnych sieťach.
Hneď nato videla, ako muž prešiel k predavačom suvenírov pri podstavci Eiffelovej veže, prehovoril s jedným z nich a ukázal priamo na ňu. „Vtedy mi stuhla krv v žilách,“ spomína.
Hra na mačku a myš v parížskom metre
Vystrašená Djanaya ušla do neďalekého podniku a cez FaceTime zavolala svojej najlepšej kamarátke do Austrálie, ktorej všetko opísala. Keď sa uistila, že ju nikto nesleduje, vošla do stanice metra. No vo chvíli, keď si myslela, že je v bezpečí a nastúpila do vlaku, so zdesením si všimla, že za ňou prišli tí istí dvaja muži z Eiffelovky – tentoraz v sprievode ďalších piatich mužov a dvoch žien. Jeden z nich dokonca ukázal na Djanayu a potvrdil ostatným, že je to ona.
V panike okamžite znovu zavolala cez FaceTime svojej najlepšej kamarátke Shon do Austrálie. Shon jej poradila, aby mobilom nasnímala celú skupinu pre prípad, že by ich opis musela odovzdať úradom, a odporučila jej vystúpiť na rušnej stanici Notre Dame. Tam však vystúpili spolu s ňou a rozostavili sa po nástupišti. Aby ich stratila, Djanaya na odporúčanie kamarátky na poslednú chvíľu naskočila do ďalšieho vlaku. Napriek tomu sa k nej opäť pripojil jeden z mužov, ktorý si sadol do jej tesnej blízkosti a neustále sa jej pýtal, či nevystupuje.
Záchrana od neznámeho muža a šok na ambasáde
Vtedy sa jej prihovoril náhodný cestujúci v španielčine a pýtal sa, či je v poriadku. Keďže Shon po španielsky rozumela, pomohla s prekladom a zistili, že ide o pracovníka SBS. Muž si zložil svoju veľkú zimnú bundu, prehodil ju cez Djanayu, objal ju okolo ramien a povedal jej, aby sa ho držala, inak ju unesú.
Spolu s ňou vystúpil z metra, zatiaľ čo ich sledovatelia stále pozorovali z diaľky. SBS-kár pri nej zostal až do momentu, kým pre ňu neprišiel objednaný Uber. Aj samotný vodič Uberu jej po vypočutí príbehu potvrdil, že mala obrovské šťastie, pretože mnohé obete z takýchto situácií nezmiznú až na druhý deň, ale už v ten večer.
Po návrate do svojho ubytovania sa Djanaya na druhý deň obrátila na austrálske veľvyslanectvo. Tam prišiel ďalší šok. Pracovníčka ambasády jej na rovinu povedala, že kvôli vyhotovenej fotografii je vysoká šanca, že sa jej profil ocitol na čiernom trhu a stala sa priamym cieľom. Dôrazne jej odporučili okamžite opustiť krajinu, vyhýbať sa mestskej doprave aj neoficiálnym taxíkom a radšej nič nehlásiť na polícii, keďže aj tam môžu mať siete svoje kontakty. Djanaya na nič nečakala a v bezpečí odletela domov do Austrálie.
Keď film odzrkadľuje krutú realitu
Zároveň jej veľvyslanectve prízvukovali, že film 96 hodín v mnohých ohľadoch nie je len vymyslená fikcia, ale že filmové scenáre často čerpajú z reálnych praktík obchodníkov s ľuďmi:
- Zisťovanie informácií pod zámienkou priateľstva
Vo filme: Dievčatá po prílete do Paríža osloví sympatický mladík Peter. Ponúkne im fotku či pomoc s odvozom a nevinnými otázkami z nich vytiahne, že sú v meste samy, kde bývajú a aký majú program.
V realite: Najčastejšia taktika takzvaných spotterov. Nebývajú to podozriví muži v kapucniach, ale šarmantní a priateľskí ľudia. Vytiahnu z obete citlivé informácie bez toho, aby si uvedomila, že odhalila svoju zraniteľnosť.
- Sledovanie a organizovaná sieť
Vo filme: Peter bol len prvým článkom reťaze, ktorý poslal informácie organizovanej skupine.
V realite: Obchodovanie s ľuďmi má málokedy formu osamelého páchateľa. V organizovaných sieťach funguje deľba práce: jeden človek tipuje obete, druhý zabezpečuje odvoz, tretí úkryt či ubytovanie.
- Falošné taxíky a neoficiálne odvozy
Vo filme: Peter dievčatám ponúkne zdieľaný odvoz.
V realite: Neoficiálni vodiči na staniciach, letiskách či odvozy mimo aplikácií patria medzi najrizikovejšie miesta. Vodič má plnú kontrolu nad zamknutým priestorom aj trasou jazdy.
- Zneužitie nevedomosti v cudzom meste
Vo filme: Dievčatá nepoznali Paríž, nehovorili po francúzsky a spoliehali sa na pomoc miestnych.
V realite: Turistky sú ľahkým cieľom, pretože nemajú v cudzom meste sieť kontaktov, nepoznajú nebezpečné štvrte a počas krízy nevedia, na koho sa narýchlo obrátiť.
Skúsenosti ďalších dievčat z komentárov
Príbeh Djanaye spustil lavínu a pod jej videom sa začali hromadiť výpovede žien z rôznych kútov sveta. Niektoré ženy písali, že pri cestovaní samy zažili situácie, ktoré vnímali ako pokus o sledovanie, manipuláciu či odvedenie na iné miesto.
Jedna žena napríklad opísala skúsenosť svojej dcéry vo Veľkej Británii. Podľa jej slov ju vyzdvihol vopred objednaný Uber, no vodič sa jej počas jazdy začal vypytovať na rodinu a priateľov. Následne mal zrušiť jazdu v aplikácii, vypnúť navigáciu a odbočiť iným smerom. Dievča počas jazdy kontaktovalo matku cez FaceTime a pri križovatke napokon vystúpilo z auta a utieklo do neďalekého podniku.
Ďalšia žena v komentároch uviedla, že podobnú skúsenosť mala v Amsterdame. Tvrdila, že sa z nej dostala až po tom, čo začala hlasno kričať a hádzať veci, čím na seba upozornila okolie.
Tieto prípady nemožno automaticky označiť za obchodovanie s ľuďmi, keďže ide o osobné svedectvá z komentárov na sociálnych sieťach. Ukazujú však, aké rôzne situácie môžu ženy počas cestovania osamote vnímať ako ohrozujúce.
Keď ti niečo nesedí, nemusíš čakať na dôkaz
Najdôležitejšie posolstvo podobných príbehov nemusí byť v tom, že každé oslovenie na ulici je potenciálnym únosom. Skôr v tom, že človek nemusí čakať na moment, keď sa nebezpečenstvo jednoznačne preukáže.
Ak sa ťa niekto začne vypytovať na osobné informácie, tlačí ťa do stretnutia, chce vedieť, kde bývaš alebo kam smeruješ, prípadne sa situácia začne vyvíjať spôsobom, ktorý ti nie je príjemný, máš právo odísť.
Nemusíš byť milá. Nemusíš vysvetľovať prečo. A už vôbec nemusíš niekomu poskytnúť svoju fotografiu, Instagram či telefónne číslo len preto, aby si nepôsobila neslušne.
Praktické tipy zo sociálnych sietí: Ako si zvýšiť bezpečnosť pri cestovaní?
Diskusia pod virálnym videom sa rýchlo zmenila na priestor plný užitočných rád. Ženy z celého sveta sa podelili o vlastné tipy a triky, ktoré im na cestách pomáhajú cítiť sa bezpečnejšie:
Počúvaj svoju intuíciu a urob scénu: Ak cítiš, že niečo nie je v poriadku, neváhaj na seba upozorniť. Krik, hádzanie vecí či vyvolanie pozornosti okolia môže útočníka alebo sledovateľa okamžite odradiť. Pozornosť je v krízovej situácii tvojím najlepším spojencom.
Trik s mužským účtom pri objednaní odvozu: Jedna z žien odporučila nastaviť si v aplikácii (napr. Uber) mužské meno alebo povedať vodičovi pri nastupovaní, že jazdu objednal manžel či priateľ, ktorý sleduje tvoju polohu a čaká na teba v cieli.
Neustály kontakt a živá poloha: Počas jazdy alebo prechádzky maj zapnutý videohovor s blízkou osobou, prípadne s ňou zdieľaj svoju aktuálnu polohu cez telefón. Sledovateľ tak vidí, že nie si bezbranná a niekto o tebe v reálnom čase vie.
Pozor aj na cudzinky rovnakého pohlavia: Dôvera by nemala byť automatická len preto, že ide o ženu. Aj ženy bývajú súčasťou organizovaných skupín a slúžia ako volavky, ktoré majú vzbudiť falošný pocit bezpečia.
Nie všetky rady z internetu sú overenými bezpečnostnými postupmi, no ich posolstvo je jasné: maj pripravený plán, zostaň v kontakte s blízkymi a ak máš zlý pocit, reaguj okamžite.
Sólo dovolenka nemusí znamenať strach
Realita obchodovania s ľuďmi a pouličnej kriminality býva komplikovaná a nie každá nepríjemná situácia na ulici je automaticky pokusom o únos. Príbeh z Paríža však jasne ukazuje, že opatrnosť pri cestovaní osamote nie je paranoia.
Informovať blízkeho človeka o svojom pohybe, chrániť si osobné údaje, sledovať svoju dopravu a vedieť požiadať o pomoc sú jednoduché preventívne opatrenia. Pomôžu ti bez ohľadu na to, či sa stretneš so skutočnou hrozbou alebo len s dotieravým cudzincom.
Dôležité je zapamätať si jedno: nemusíš presne vedieť, čo má druhý človek za lubom. Stačí vnímať svoje pocity – a ak sa v danej situácii necítiš bezpečne, bez váhania a bez ospravedlňovania z nej odísť.
