💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Sanatórium na Borovej hore zatvorili v roku 1999.
- Kedysi sa tu liečila tuberkulóza a choroby pľúc.
- Dnes je areál plný grafitov, rozbitých izieb a zabudnutých dokumentov.
- Urbexer Ivan Donoval ho označil za jedno z najfotogenickejších chátrajúcich miest regiónu.
Na Slovensku nájdeme množstvo opustených priestorov, ktoré majú až desivo mrazivú atmosféru. Spomedzi nich vytŕča opustené sanatórium na Borovej hore, ktoré nájdeš vo Zvolene. Láka totiž nielen urbexerov, ale prekvapivo aj rodiny s deťmi, čo je paradoxné vzhľadom na to, že všetci chcú vidieť jazierko, ktorého voda je rádioaktívna.
Sanatórium dnes pripomína skôr kulisu z videohry než bývalé zdravotnícke zariadenie. Pri vstupe ležia rozbité dvere, staré vane, káble zo 60. rokov a odpadky, ukazuje vo svojom videu slovenský urbexer Ivan Donoval. V jednej z budov našiel detský koberec aj zárubňu bez dverí. Miesto pôsobí zvláštne hlavne preto, že príroda okolo je až absurdne pokojná.
Len pár metrov od rozpadajúcich sa stien je travertínové jazierko s minerálnou vodou. Podľa miestnych v zime nezamŕza. „V konečnom dôsledku je to pekné miesto na poobednú sobotnú prechádzku,“ opisuje urbexer kontrast medzi chátrajúcim areálom a pokojnou prírodou.
Pre pacientov s respiračnými chorobami
Borová hora bola známa už v 19. storočí ako kúpeľná lokalita s minerálnymi prameňmi. Po roku 1948 tam začali stavať moderný liečebný pavilón. Sanatórium sa špecializovalo hlavne na tuberkulózu a respiračné choroby. V časoch, keď mestá dusili fabriky a uhlie, boli podobné zariadenia extrémne dôležité.
Pacienti tu trávili mesiace. Neskôr pribudol aj röntgen, čo vtedy nebola samozrejmosť. „Nebola doba ako teraz, keď každý druhý zubár má vlastný,“ hovorí ironicky Donoval. Lenže po roku 1989 prišiel úpadok. Zdravotníctvo prešlo reorganizáciou a sanatórium na konci roku 1999 zatvorili. Odvtedy sa budova pomaly dostala do štádia rozkladu v priamom prenose.
Graffity, zdravotné karty a zvláštny pokoj
Vo vnútri dnes zostali len mokré steny, rozbité izby a graffity. Podľa Donovala budova už neláka ani bezdomovcov. Väčšina kovu, elektroinštalácie a vybavenia dávno zmizla v zberných surovinách. Ostali len detaily, ktoré pôsobia ešte desivejšie. Jedným z nich sú zdravotné dokumenty pacientov pohodené na zemi.
Mená ľudí, ktorí sa tu liečili pred desiatkami rokov, dnes ležia medzi prachom a rozbitým sklom. „Možno to bolo poslednýkrát, keď ich meno bolo vyslovené v súvislosti s ich osobou,“ hovorí vo videu. To robí z Borovej hory viac než len ďalší rozpadnutý objekt. Schátraná budova je totiž zároveň miestom, kde zostali kúsky cudzích životov.
Večné nápady
Za posledné roky sa objavili desiatky plánov, čo s areálom spraviť - domov dôchodcov, ateliéry, exteriérové športoviská či kultúrne centrum. Nič z toho sa však nikdy nestalo. „Každý rok nový výmysel,“ komentuje Donoval. Podľa neho areál čaká len ďalšie chátranie a občasné kosenie trávy.
Aj preto miesto priťahuje urbex komunitu - budova totiž stále nepôsobí úplne mŕtvo. Les okolo rastie ďalej, stromy prerážajú chodníky a voda steká cez deravú strechu do bývalých izieb pacientov. Donoval ho dokonca označil za „druhé najfotogenickejšie chátrajúce miesto po Zvolenskom hrade v celom regióne“.
