💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Consonno bolo kedysi obyčajnou dedinou, ktorú miliardár nechal takmer celú zbúrať.
- Vznikol zábavný park s minaretom, hotelmi a bizarnou architektúrou.
- Po zosuvoch pôdy sa miesto odrezalo od sveta a začalo chátrať.
- Dnes patrí medzi najslávnejšie urbex lokality v Taliansku.
Ak by si dnes prišiel do Consonna, všetko na teba pôsobí a ko chyba v realite. Medzi talianskymi lesmi totiž zrazu stojí gigantický orientálny minaret, rozpadnuté tanečné sály, graffiti a prázdne budovy, ktoré vyzerajú, akoby ich niekto opustil uprostred večierka.
Ticho prerušuje len vietor a občas tiché kroky urbexerov - ľudí, ktorí vyhľadávajú a navštevujú opustené miesta. Consonno pritom nebolo starobylé mesto zničené vojnou ani katastrofou. Zničila ho ľudská megalománia. A potom príroda dokončila zvyšok. Poďme však postupne.
Dedina, ktorú vymazali z mapy
Ešte v 50. rokoch minulého storočia bolo Consonno obyčajnou horskou dedinou v Lombardii neďaleko Milána. Žilo tam približne 300 ľudí, pestovali gaštany, zeler či pór a fungovalo to tam pomaly, tradične a bez veľkých ambícií. Potom však prišiel podnikateľ Mario Bagno.
Bagno zbohatol počas talianskeho ekonomického boomu. Staval cesty, letiská a veril, že z Consonna dokáže spraviť obrovské zábavné centrum pre ľudí z Milána. Podľa viacerých zdrojov chcel vytvoriť „Las Vegas Brianzy“, teda luxusné miesto plné atrakcií, hotelov a večierkov.
Miestnym vraj najprv sľuboval rozvoj turizmu bez ničenia dediny, no potom prišli na scénu buldozéry. Niektorí obyvatelia neskôr spomínali, že bagre búrali domy, kým v nich ešte boli ľudia alebo zvieratá. „Museli ste rýchlo utekať von,“ opísali bývalí obyvatelia podľa archívov o Consonne. Takmer celá dedina zmizla. Prežila len malá cirkevná stavba San Maurizio a cintorín.
Nezmyselný taliansky Disneyland
Na mieste dediny začalo vyrastať niečo absurdné. Bagno miešal architektúru bez akejkoľvek logiky, čo vo výsledku spôsobilo, že staval orientálne minarety, stredoveké hrady, čínske pagody aj luxusné hotely. Miesto malo pôsobiť exoticky a futuristicky zároveň.
Vznikli reštaurácie, tanečné sály, obchodné pasáže aj turistický vláčik. Dokonca sa plánovali športoviská, zoologická záhrada či pretekársky okruh. Na cestách viseli slogany ako: „V Consonne je obloha modrejšia“ alebo „Consonno je najmenšie, ale najkrajšie mesto na svete.“ A prekvapivo to fungovalo. Koncom 60. rokov sem chodili tisíce návštevníkov.
Vystupovali tu talianske celebrity, hudobníci aj televízni moderátori. Pre mnohých ľudí bolo Consonno symbolom novej éry - optimistického Talianska posadnutého luxusom, autami a nekonečnou zábavou. Lenže celé miesto malo jeden zásadný problém - postavené bolo skôr ako sen miliardára než normálne fungujúce mesto.
Keď sa o slovo prihlási príroda
V rokoch 1976 a 1977 zasiahli oblasť silné dažde a zosuvy pôdy, ktoré zničili hlavnú prístupovú cestu do dediny. A keďže sa sem nedalo pohodlne dostať autom, všetko sa začalo rozpadať ako domček z karát. Turisti prestali chodiť, podniky zatvárali a obrovský projekt začal chátrať.
Bagno sa však ešte pokúšal miesto zachrániť. Hotel prerobil na domov dôchodcov a plánoval ďalšie opravy, no Consonno už nikdy neobnovilo svoju pôvodnú slávu. Po Bagnoovej smrti v 1995 zostalo miesto prakticky bez budúcnosti. Definitívny úder potom prišiel v 2007, keď sa tam konal masívny rave. Po niekoľkých dňoch zostali budovy ešte viac zničené a pokryté graffitmi.
Magnet pre urbex
Internet po rokoch objavil Consonno znovu. Tentoraz nie ako luxusné letovisko, ale ako raj pre urbex komunitu. Mnohých fascinujú lokality, kde sa zastavil čas - a Consonno je v tomto extrém. Fotografi tam zachytávajú rozpadajúce sa tanečné sály, prázdne schodiská a ikonický minaret, ktorý dnes vyzerá ako kulisa z dystopického filmu.
Niektoré budovy pohlcuje vegetácia, inde ostali len betónové kostry. Práve kontrast robí Consonno takým zvláštnym. Na jednej strane nádherné talianske hory a pokojné lesy, na druhej ruiny projektu, ktorý mal symbolizovať budúcnosť.
Mnohí hovoria, že miesto pôsobí ako sen niekoho, kto mal príliš veľa peňazí a žiadne hranice. A možno práve preto dnes Consonno fascinuje viac než v časoch svojej najväčšej slávy.
