Pre mnohých je Málaga len slnečnou dovolenkovou destináciou s plážami, tapas a historickými uličkami. Pre Slovenku Veroniku, ktorá sa tam pred časom presťahovala, sa však stala skutočným domovom. Prostredníctvom svojho obsahu na sociálnych sieťach ukazuje mesto z inej perspektívy – cez miestne tradície, každodenný život aj autentické zážitky, ktoré bežní turisti často nezažijú.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako hodnotí Veronika svoju účasť na veľkonočných procesiách v Málage
- ako sú na tom ceny v Málage v porovnaní so Slovenskom
- prečo sa v niektorých častiach dostáva turizmus mimo kontroly
- na akých miestach najradšej trávi čas
- čo by sa mohli Slováci naučiť od Španielov
- či sú miestni vo svojej krajine spokojní
Tvoj content z Málagy pôsobí veľmi autenticky a prirodzene približuje miestne zvyky – napríklad teraz počas Veľkej noci si sa zúčastnila procesie ako mantilla. Čo presne táto úloha znamená?
Mojím zámerom s týmto kanálom bolo a stále je ukazovať takú Málagu, ktorú turisti bežne nevidia. Veľká noc je pre mnohých stále dosť neznáma téma, hoci ju ľudia aspoň okrajovo poznajú z počutia. V skutočnosti je však neuveriteľne bohatá na históriu, detaily a symboliku.
Čo sa týka úlohy mantilly, tá má viac rovín. Z náboženského hľadiska symbolizuje smútok nad smrťou a utrpením Krista, ale zároveň má aj silný kultúrny význam. Ukazuje zapojenie žien do osláv Veľkej noci, ktoré boli kedysi skôr mužskou záležitosťou. Ísť v sprievode ako mantilla bolo pre mňa niečo, čo som si želala zažiť už veľmi dlho. O to viac si vážim, že sa mi to splnilo práve tu v Málage a že som to mohla zdieľať aj s ľuďmi na Instagrame. A úprimne, mám veľkú radosť z toho, že práve toto video zatiaľ najviac zarezonovalo.
S tým súvisí aj samotný vizuál – bola si oblečená celá v čiernom so závojom z čipky. Prečo je práve takýto, na prvý pohľad až temný outfit súčasťou tradície a čo symbolizuje?
Veľká noc v Španielsku pripomína Kristovo utrpenie od zajatia, cez ukrižovanie až po zmŕtvychvstanie. Smútok má počas tohto obdobia veľmi silný význam, a práve preto sa mantilly nosia v čiernej farbe, ktorá ho symbolizuje. Celý outfit má presný protokol. Patria k nemu čierne šaty, vysoká peineta (hrebeň do vlasov), mantilla, rukavice, ruženec a medaila bratstva. A zároveň je dôležité byť súčasťou konkrétneho bratstva a byť pokrstený.
Bol pre teba nejaký moment v tom sprievode, ktorý ťa fakt prekvapil alebo dojal?
Procesia má svoju presne danú oficiálnu trasu, po ktorej idú tróny, a trvá takmer 12 hodín. Je to extrémne intenzívne a zažiješ počas nej všetko. Začiatok procesie bol o 16:30 kedy bolo ešte príjemne teplo, potom navečer sa ochladilo a nakoniec musíš prekonať aj veľkú únavu. Na začiatku je tam obrovská energia a radosť. Stretne sa celé bratstvo: nazarenos, nosiči trónov, mantilly aj hudobná kapela. Bolo nás dokopy viac ako tisíc ľudí a tá atmosféra, keď to celé začne, je neuveriteľná.
Pre mňa boli veľmi silné momenty, keď sme prechádzali cez Málagu a pozrela som sa okolo seba a videla som ľudí popri ceste, ktorí nás povzbudzovali, tlieskali alebo len v tichosti sledovali a prežívali to s nami. Bolo to veľmi silné. Mňa osobne najviac dojalo, keď sme prechádzali okolo katedrály. Zaznela saeta a následne modlitba. V tom momente som naozaj cítila obrovské požehnanie. A potom príchod nad ránom späť do chrámu, to boli zase úplne iné emócie. Únava, ale aj obrovský pocit vďačnosti a hrdosti, že sme to celé spolu zvládli až do konca.
Majú Španieli aj nejaké menej známe zvyky, ktoré by nás na Slovensku úplne zaskočili?
Existuje veľa tradícií, ktoré by som sama chcela v najbližších rokoch ešte viac preskúmať. Napríklad Fallas vo Valencii, kde sa pália obrovské sochy, ktoré často nesú aj spoločenskú či politickú satiru. Alebo La Tomatina, kde si tisíce ľudí doslova hádžu paradajky. A potom San Fermín, známy behom pred býkmi.
V Andalúzii sú veľmi typické aj ferias, napríklad El Rocío. Ide o veľké pútnické podujatie náboženského pôvodu, kde ľudia prichádzajú do dediny El Rocío z rôznych častí Španielska, často na konských povozoch a v tradičných krojoch. Takýchto zvykov je tu však oveľa viac. Španielsko je krajina obrovských kontrastov a stále ma dokáže niečím prekvapiť.
Čo teba osobne najviac prekvapilo na živote v Málage, keď si sa tam presťahovala?
Po tom, čo som žila 8 rokov v Londýne, ma najviac prekvapilo množstvo svetla a slnečných dní a celková láskavosť ľudí. Znie to možno ako klišé, ale život tu sa naozaj žije pomalšie. Ľudia sa s tebou rozprávajú úplne prirodzene, kdekoľvek si. V pekárni, čakaním na semafore alebo pri nákupe v supermarkete. A zároveň majú silnú potrebu povedať priamo, čo si myslia. Tá úprimnosť a priamosť je tu úplne bežná a nemyslí sa ňou nič zlé, ale na začiatku to môže človeka trochu zaskočiť.
A potom sú tu aj úplne obyčajné momenty, ktoré sa tu zrazu stanú výnimočnými. Dať si kávu na terase v Málage nie je len „káva“. Je to slnko, more, atmosféra, ľudia. To všetko spolu. Ťažko sa to vysvetľuje, najlepšie by bolo, keby ste si to vyskúšali.
Čo bol vlastne ten hlavný impulz odísť zo Slovenska do Španielska – bolo to skôr spontánne rozhodnutie alebo dlhší plán?
Na Slovensku nežijem už viac ako 10 rokov. Študovala som v Brne, kde som spoznala aj svojho partnera, ktorý je dnes zároveň môj „kameraman a pomocná ruka“ pre kanál (smiech). Odtiaľ sme sa presťahovali do Londýna, kde sme strávili 8 rokov. Londýn bude pre nás navždy výnimočné mesto, ale vedeli sme, že to nie je miesto, kde chceme zostať navždy. Aj keď by som túto skúsenosť za nič nevymenila, časom sme cítili, že chceme zmenu. A keďže môj partner je z Málagy, Španielsko bolo vždy tak trochu v hre.
Úprimne, presťahovanie sa do Málagy sme mali niekde vzadu v hlave už dlhšie, ale zároveň sme vedeli, že to v Španielsku nie je úplne jednoduché. Pracovný trh je komplikovaný a platy sú nižšie. Nakoniec sa na nás ale usmialo šťastie a objavila sa príležitosť, pri ktorej sme ani na sekundu neváhali. Do mesiaca sme už žili v Málage.
Zažila si po príchode do Málagy nejaký kultúrny šok alebo zážitok, nad ktorým sa dnes už pousmeješ ako na vtipnej či bizarnej príhode?
Tým, že žijem s Malagueñom už roky, bolo pre mňa veľa vecí skôr prirodzených. Skôr mi pomáhajú komentáre pod videami, kde vidím, čo ľudí vie prekvapiť. Napríklad spôsob, akým tu ľudia rozprávajú. Dosť nahlas, expresívne, a celkovo je tu veľa hluku v baroch a reštauráciach. Ale aj to, že sa tu veci často berú s humorom a nadhľadom, aj keď ide o vážnejšie témy. Na druhej strane, keď dôjde k nezhode, vedia byť aj poriadne temperamentní.
Ale ak je niečo, na čo som si úplne nezvykla doteraz, tak je to pomalé tempo života. Všetko si tu jednoducho vyžaduje čas. Nie je nič nezvyčajné ísť do reštaurácie a čakať dlhšie, než by človek čakal inde. A zároveň je úplne bežné, že ľudia po jedle nikam neponáhľajú. Ostanú sedieť, rozprávajú sa a užívajú si ten moment. Má to dokonca aj vlastný názov, „sobremesa“, a presne to podľa mňa vystihuje celý ten španielsky prístup k životu.
Ako vyzerajú nájmy a celkové životné náklady v Málage – je to skôr dostupné mesto na nový začiatok alebo už cítiť tlak turizmu a zahraničných obyvateľov?
Turizmus v Málage je už nejaký čas dosť výrazný a v niektorých častiach mesta až mimo kontroly. Málaga sa zároveň rýchlo rozvíja aj v technologickom smere. Majú tu kancelárie firmy ako Google, Oracle či VirusTotal, čo síce mestu prinieslo moderný rozvoj, ale zároveň to výrazne zdvihlo ceny bývania. V kombinácii s nedostatočnou reguláciou Airbnb to spôsobilo, že centrum sa v mnohých prípadoch zmenilo skôr na „hotelovú zónu“ než na miesto pre miestnych. A je vidieť, že časť obyvateľov sa postupne sťahuje na okraj mesta.
Napriek tomu, že môj kanál je zameraný na turizmus, vždy sa snažím podporovať skôr zodpovedný a udržateľný prístup k cestovaniu. Čo sa týka nájmov, tie sa v centre Málagy pohybujú približne od 1000 do 1500 eur za stredne veľký byt, niekedy aj viac. A sú oblasti, ktoré sa menia na vyslovene luxusné, napríklad La Malagueta, Pacífico či Muelle Uno, kde sú ceny ešte výrazne vyššie.
A ako sú na tom konkrétne ceny v Málage v porovnaní so Slovenskom? Napríklad potraviny, doprava, káva,...
Veľa závisí od konkrétnych vecí. Španielsko má výhodu v tom, že vďaka klíme a blízkosti veľkých producentov ovocia a zeleniny sú niektoré potraviny lacnejšie než na Slovensku, najmä čerstvé veci. Mestská doprava môže byť cenovo porovnateľná, niekedy aj lacnejšia, ale diaľkové vlaky sú pomerne drahé. Keďže už veľa rokov nežijem na Slovensku, úplne presné porovnanie je pre mňa ťažšie. Ale napríklad moja ranná káva cestou do práce stojí okolo 1,80 eur.
Ako si aj spomínala, o Španieloch sa často hovorí, že žijú pomalší, menej stresujúci život. Je to vždy príjemné, alebo ťa to vie niekedy aj trochu frustrovať?
Všimla som si to hneď po príchode. Ľudia tu berú veci oveľa pokojnejšie a všetko má svoj čas. Nikam sa zbytočne neponáhľajú. Postupne som sa aj ja naučila spomaliť v porovnaní s Londýnom, kde máš pocit, že musíš neustále niekam bežať. Na druhej strane, niekedy vie byť frustrujúca byrokracia a všetko okolo papierov, ktoré tu trvajú dlhšie, než by človek čakal.
Čo by si podľa teba mohli Slováci zobrať zo španielskeho prístupu k životu – a naopak, čo by možno prospelo Španielom od nás?
Slováci by si podľa mňa mohli zo španielskeho prístupu zobrať trochu viac pokoja a schopnosť spomaliť. A naopak, Španieli by sa možno mohli od Slovákov inšpirovať bližším vzťahom k prírode a aktívnemu tráveniu času vonku. Či už je to turistika, bicyklovanie alebo výlety do hôr. Na Slovensku vnímam, že ľudia sa často stretávajú práve pri pohybe a aktivitách v prírode, zatiaľ čo v Španielsku je to skôr o socializovaní. Dlhé rozhovory, jedlo a čas strávený na terase. Oboje má svoje čaro, len je to jednoducho iný spôsob života.
Okrem klasík ako sú paella či tapas, ktoré miestne špeciality si ťa zatiaľ získali najviac?
Veľmi mi chutí napríklad gazpacho alebo porra. Pre Španiela by bolo takmer hriechom ich porovnávať, ale v skutočnosti ide o dosť podobné jedlá. Obe sú studené, zeleninové polievky, ktoré sú extrémne osviežujúce a zdravé, hlavne v horúcich mesiacoch. A potom úplne milujem aj krokety s alioli čo mi veľmi pripomína našu cesnakovú pomazanku. Veľmi sa mi páči aj to, že tu existujú sladkosti, ktoré sa viažu na konkrétne obdobia v roku. Napríklad turrón, mantecados alebo roscón de Reyes na Vianoce, či torrijas počas Veľkej noci. Má to taký pekný sezónny charakter, ktorý mi príde veľmi milý a originálny.
Ktoré miesta v Málage máš najradšej a odporučila by si ich každému, kto tam príde – aj mimo tých najznámejších?
Jedným z mojich obľúbených a zároveň menej známych miest je botanická záhrada La Concepción. Rada tam chodím, je to taká malá oáza pokoja v meste. A veľké plus je, že v nedeľu po druhej hodine je vstup zadarmo. Veľmi pekný výlet je aj do mestečka Nerja. Prejsť sa po Balcón de Europa, užiť si mesto a určite navštíviť aj jaskyne v Nerje, ktoré sú naozaj jedinečné. A ak má človek čas, len pár minút odtiaľ autom sa nachádza nádherná biela dedinka Frigiliana. Nám sa tam veľmi páčilo, keď sme ju navštívili, a určite ju odporúčam. Má takú pokojnú, autentickú atmosféru.
Je pre teba tvorba obsahu aj prácou, alebo ju vnímaš skôr ako doplnok popri niečom inom? Ako teda vyzerá tvoj bežný deň v Španielsku?
Moja skutočná práca je v realitách. Venujem sa predaju nehnuteľností v Málage a na Costa del Sol. Instagram momentálne nevnímam ako prácu, skôr ako hobby. Vznikol preto, lebo chceme ukazovať autentické, lokálne miesta a pomôcť ľuďom vyhnúť sa turistickým pascám, aby si z cesty odniesli čo najviac skutočných zážitkov.
Môj pracovný deň je pomerne dlhý, aj kvôli tomu, že v Španielsku je veľmi bežný tzv. deliteľný pracovný čas. Pracuješ niekoľko hodín ráno, potom máš dlhšiu prestávku a pokračuješ znovu popoludní. V praxi to znamená, že skončíš často až okolo ôsmej večer. Preto väčšinou natáčame obsah cez víkendy. Momentálne nám kanál neprináša žiadny zisk a robíme ho čisto z lásky k Málage. Sme sami veľkí cestovatelia a vadí nám, koľko je na internete zavádzajúcich odporúčaní alebo obsahu, ktorý je skôr robený pre pozornosť a likes než pre reálnu hodnotu. Preto chceme ľudí skôr nasmerovať na miesta, kde môžu zažiť Málagu tak, ako ju žijú miestni.
Ako vnímaš Španielov z pohľadu ich spokojnosti vo svojej krajine – pôsobia na teba ako šťastní ľudia, alebo aj oni majú svoje témy a veci, na ktoré sa sťažujú a ktoré by chceli zmeniť, podobne ako my na Slovensku?
Španielsko vnímam ako veľmi živú, ale aj pomerne rozdelenú krajinu najmä politicky. Politika sa tu často prežíva takmer ako futbal a vie silno deliť spoločnosť na rôzne tábory. K tomu prispieva aj to, že ide o krajinu s viacerými jazykmi a identitami, ako je katalánčina, galícijčina či baskičtina, čo prirodzene formuje regionálne rozdiely. Z môjho pohľadu je tu cítiť, že pre niektorých ľudí je samotná „španielskosť“ citlivá téma a každý ju vníma trochu inak. Napriek tomu však v bežnom živote vnímam Španielsko ako slobodnú krajinu s veľmi nízkou mierou rasizmu, homofóbie či xenofóbie, kde sú ľudia otvorení, milí a skromní. Samozrejme, aj tu majú svoje témy, na ktoré sa sťažujú, najmä bývanie v kombinácii s nízkymi mzdami, či vysoká nezamestnanosť v niektorých regiónoch. Rovnako aj byrokracia je niečo, čo vie človeka dosť potrápiť.
Našla si si v Málage svoj nový domov alebo stále cítiš, že sa raz budeš vracať späť na Slovensko?
Napriek tomu, že Slovensko milujem a vždy to bude moja krajina a som na to, že som Slovenka, veľmi hrdá, môj život je teraz tu v Málage. Vnímam ju ako svoj domov a nechystám sa odtialto odist. Na Slovensko sa vždy vraciam ako domov k rodine, ale zároveň už mám svoj každodenný život tu v Málage. A cítim, že práve tu sme si vybudovali svoje miesto.
