Všetko sa začalo diať po tom, čo príbeh plný pašerákov, vydieračov a zlej krvi medzi miestnymi rodinami nadchol jedného novinára, píše portál iDnes. Turisti si dnes chodia vychutnať tajomnú atmosféru a dokonca prespať v dome obete. Lenže starousadlíci ich už majú plné zuby.
„Našli ho tamto,“ ukazuje Španielka Pilar Tomàsová na kamenný dom neďaleko od jej vlastného. Vraždu sedemdesiatročného Josepa Montanéa, ktorému miestni nepovedali inak než Sansa, obklopuje tajomstvo aj po tridsiatich rokoch. Podľa všetkého totiž úzko súvisí s históriou tejto malebnej dedinky v Pyrenejach.
Hora, ktorá rozdelila rodiny a priniesla smrť
Hlavy trinástich rodín sa tu už v roku 1896 dohodli, že hora Tor, ktorá sa nad nimi týči, bude ich spoločným majetkom. Nesmelo ju vlastniť nikto, kto nepochádzal odtiaľto a dlhodobo tu nebýval, teda „neudržiaval oheň v krbe po celý rok“. Cez hory vedie cesta do neďalekého daňového raja Andorry, a tak sa v osemdesiatych rokoch Sansa a ďalší potomkovia pôvodných vlastníkov začali zaujímať o pašerákov, ktorí tadiaľ vozili lacný tovar ďalej do Katalánska.
Najali ozbrojené stráže, od pašerákov požadovali peniaze a niekedy aj whisky. Čoskoro si na špinavú prácu najali aj tulákov. Tí zastrašovali vzdorujúcich neplatičov výpalného tým, že na horské cesty zhadzovali nebezpečne veľké balvany. Aj so samotnou horou mal navyše Sansa svoje plány. Na miestnych svahoch, kde sa dovtedy nanajvýš pásli kravy, chcel vybudovať lyžiarske stredisko.
Postavila sa mu však hlava ďalšej rodiny, Jordi Riba, známy ako El Palanca. Ten chcel všetko ponechať po starom, podľa iných informácií zase túžil získať horu len pre seba a predávať tamojšie drevo. Po dekáde hádok, súdnych sporov a po dvoch vraždách El Palancových bodyguardov prišiel verdikt, ktorý celú horu prisúdil výlučne Sansovi. Ako jediný totiž dokázal, že v dedine žije skutočne po celý rok, ako to ukladala dávna dohoda.
Verdikt, ktorý rozhodol o majetku
O päť mesiacov neskôr bol mŕtvy. „Aj ja som dostával vyhrážky a ľudia mi hovorili, že môjho brata zabijú. Hovoril som mu to, ale on odpovedal, že sa nebojí,“ spomína Sansov brat Rossend Montané. Páchateľ muža buď ubil, alebo uškrtil, každopádne mu okolo krku omotal elektrický kábel a potom ho zatiahol do kuchyne. Vyšetrovatelia sa vraj neskôr sťažovali, že bola taká špinavá, že v nej nedokázali zaistiť dôkazy.
„Problém je, že Sansu chceli zabiť úplne všetci. Každý môže byť vrah,“ hovorí španielsky novinár Carles Porta pre denník The New York Times. Portál La Sexta potom uvádza, že dočasne boli hlavnými podozrivými Mont a Marli Pinto, ktorí pre Sansu pracovali. Jeden zo susedov ich podľa vlastných slov videl, ako ho bijú na dvore jeho domu. Manželský pár strávil rok za mrežami, kým súd dospel k záveru, že proti nim nie je dostatok dôkazov.
Desivá, tajomná a dodnes nevysvetlená vražda z roku 1995 by v malej dedinke pri španielskych hraniciach strašila len hŕstku starousadlíkov. Lenže všimol si ju práve reportér Porta, ktorý ju už koncom deväťdesiatych rokov opísal v katalánskej televízii. Potom v roku 2005 v knihe. A v roku 2018 v podcaste. A minulý rok aj v obľúbenej dokumentárnej sérii Tor.
Sám novinár hovorí, že tejto téme úplne prepadol a na letné dovolenky s rodinou nechodil nikam inam než do Toru. Tak dlho pátral po nových informáciách, až ho opustila manželka. Vraj ho už mala dosť. Fanúšikovia žánru true crime sa však na „jeho“ príbeh vrhli a z Toru sa stala „metropola skutočného zločinu“ v Španielsku. V lete obec úplne zaplavia turisti túžiaci po atmosfére miesta, kde „sa to stalo“. Spia v Sansovom niekdajšom dome alebo v miestnych chatkách, odkiaľ podnikajú výlety do okolia.
Morbídne hry s vraždou
V najmenej jednom prípade si dokonca niekoľko návštevníkov vyskúšalo vraždu zinscenovať. Po dedine potom chodili so šnúrou okolo krku, rozprávajú znechutení miestni. „Nejaký blázon prišiel s lanom stiahnutým okolo krku,“ potvrdzuje majiteľka hostela Montaña Merce Turallolsová. Sama mala v čase Sansovej vraždy osem rokov a pamätá si už len to, že polícia sa viac zaujímala o dobroty jej tety Tomàsovej než o vyšetrovanie prípadu.
Turizmus jej hostelu rozhodne pomohol. Sprievodca Antonio Zamorano zase návštevníkom ochotne ukáže miesto, kadiaľ vrahovia vliekli Sansovo telo, alebo dom, kde sa zabil jeden z tulákov. Porozpráva aj o jednom podivnom páde zo skaly či o bylinkách, ktoré miestne ženy užívali pri nechcenom tehotenstve. K samotnej vražde ponúkne aj vlastné teórie o tom, čo sa vtedy vlastne stalo. Tomàsová zase varí hosťom v reštaurácii, ktorú otvorila u seba doma.
Stáli obyvatelia dediny už však majú všetkých tých cudzích ľudí plné zuby. Okrem potulovania sa „bláznov“ a iných fanúšikov zločinu ich dráždi napríklad aj to, že v dedinke s trinástimi domami sa neustále nedá zaparkovať. Starousadlíkom už navyše začína liezť na nervy aj novinár Porta, ktorý celú mániu spustil a dodnes sa svojej story nevzdal. Teraz vraj chce natáčať v americkom Miami, pretože tam možno našiel ďalšiu stopu.
Španieli z Toru si hovoria, že by im mohol venovať aspoň časť peňazí, ktoré už na ich dedine zarobil. Podľa Tomàsovej by si potom mohli konečne zaobstarať mobilný telefónny vysielač. Sama by sa tiež rada vzdala nekončiaceho prílevu zákazníkov aj zisku z „merchu“, ktorý si u nej kupujú.
Len aby už bol v dedine opäť normálny život. Žena si však myslí, že situácia sa neupokojí, kým sa nezistí, kto je Sansov vrah. „Ľudia potrebujú nejaký koniec,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že podľa nej sa tento zločin nikdy nepodarí vyriešiť. Istá si je vraj len jednou vecou: „Ja to nebola!“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.