A práve teraz Maroko zažíva boom. Za posledné roky sa zo surferských spotov stala obľúbená destinácia pre európskych turistov, píše portál iDnes.
Marocké pobrežie sa počas niekoľkých rokov premenilo na jednu z najžiadanejších surferských destinácií. Je to prakticky Mekka pre lovcov vĺn. V lete je tu voda teplejšia než v Portugalsku, vlny sú konzistentné a ceny výrazne nižšie než v iných európskych lokalitách.
Dedinka, kde surfujú všetci
Keby malo marocké pobrežie surferské hlavné mesto, bol by to Taghazout. Požičovne surfov sú prakticky na každom rohu a ponúkajú kompletné vybavenie – od veľkých mäkkých dosiek pre začiatočníkov až po tvrdé a krátke surfy pre pokročilých. K dispozícii sú aj neoprénové obleky a takzvané leash-e, teda šnúry, ktorými si pripevníš surf k nohe, aby ti pri páde neuletel.
Väčšina začiatočníkov sa s doskou prvýkrát zoznámi pod dohľadom inštruktora, ktorý ich najskôr oboznámi so základmi na súši a až potom im pomôže chytiť ich prvú vlnu.
Miestne deti brázdia vlny ako profíci. Pláže sú tu nádherné a väčšina z nich je bez kameňov, čo ocení každý, kto sa na surfe iba učí. No ak sa pláž volá Devil’s Rock, ber to ako varovanie, nie ako poetický názov – tam kamene naozaj sú. Miesto vyzerá ako z pohľadnice, ale veľmi ľahko si tam odrieš minimálne nohy. A s tým prichádza dôležité upozornenie: morská voda rany nedezinfikuje.
Turizmus sa na meste výrazne podpisuje. Ulice lemujú kaviarne s raňajkovým a brunchovým menu aj moderné reštaurácie s medzinárodnou kuchyňou. K jedlu tu neodmysliteľne patrí pohár čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy. Popri moderných podnikoch však stále kraľuje tradičná marocká kuchyňa – predovšetkým tažín, pomaly dusené jedlo z kuskusu, šošovice, zeleniny a mäsa, servírované v typickej keramickej nádobe rovnakého mena.
Kde sa púšť dotýka oceánu
Asi štyridsať minút jazdy od surferského raja leží oblasť Tamri a duny Timlalin. Na prvý pohľad miesto pôsobí ako koniec sveta. Piesočné kopce tu padajú priamo do Atlantiku a vytvárajú tak bizarnú scenériu.
Za posledné roky sa z miestnych piesočných dún stal prosperujúci turistický biznis, najmä vďaka výletom na štvorkolkách a sandboardingu. Stačí zastaviť pri ceste a okamžite si obklopený predajcami: „Sir, madam, quad bike? Best price!“ ponúkajú jeden cez druhého. Konkurencia je obrovská. A všetci majú jedno spoločné želanie: „Please, good review on Google.“ Dobré hodnotenie je tu menou, ktorá rozhoduje o tom, kto prežije sezónu.
Hoci sa môže zdať, že výlet na štvorkolke bude adrenalínovým zážitkom, realita je oveľa miernejšia. Z bezpečnostných dôvodov ti stroj nepožičajú bez sprievodcu,takzvaného guarda. Ten ide ako prvý, určuje tempo a dáva pozor, aby si jazdu nepojal príliš športovo.
Ak sa pokúsiš driftovať alebo pridáš viac plynu, mávaním rúk ťa okamžite krotí späť k poslušnosti. Namiesto divokého off-roadu ťa teda čaká pokojná vyhliadková jazda. Ale tie výhľady stoja za to – najmä počas zlatej hodinky, keď sa celé panoráma ponorí do teplých odtieňov.
Hoci to celé pôsobí ako vstupná brána do pravej púšte, táto scenéria je skôr len jej ochutnávkou. Nekonečná Sahara leží až o niekoľko hodín ďalej smerom na východ, blízko alžírskych hraníc.
Pozdĺž pobrežia stoja malé rybárske dedinky s domčekmi pripomínajúcimi chatrče. A nie sú to kulisy pre turistov – ľudia tam skutočne žijú. Vo vzduchu cítiť závan rybiny a všade narazíš na mušle. Pri cestách stoja miestni s vreckami sušených mušlí a snažia sa ich predať okoloidúcim. Marketing pokrivkáva, ale snaha sa cení.
Odpad, ktorý pripomína odvrátenú tvár krajiny
Maroko je krásne, no nie je to raj bez chýb. Dokazujú to napríklad odpadky, ktoré tu a tam narušia inak malebné výhľady. Odpadkových košov je v okolí málo, ale problém siaha oveľa hlbšie než len k ich absencii.
Maročania sú zvyknutí odpad odhodiť tam, kde ich to práve napadne, trebárs z okienka idúceho auta. A keď sa vzduchom začne šíriť dym a nosnú sliznicu podráždi štipľavý zápach, nie je dôvod na paniku. To sa len v priekope vedľa tvojho zaparkovaného auta pália odpadky.
Na uliciach tu stretneš množstvo túlavých psov a mačiek. Funguje tu nezisková organizácia, ktorá sa snaží držať ich počet pod kontrolou. Zvieratá odchytáva, očkuje proti besnote, kastruje a do ucha im dáva malú známku, podľa ktorej spoznáš, že sú ošetrené. Miestni aj turisti ich potom často bez obáv hladkajú alebo im donesú niečo na zjedenie. Túlave mačky posedávajúce v tieni a psy pokojným tempom ležiace na ulici tak paradoxne dotvárajú kolorít marockých miest.
Cesty plné chaosu a neopakovateľných momentov
Požičať si v Maroku auto je skvelý nápad, ak nechceš celú dovolenku stráviť v jednom hoteli. No jazda marockými cestami preverí aj ostrieľaných vodičov a menej zocelené povahy dokáže poriadne rozhodiť.
Na hlavných ťahoch pokojne stretneš kone. Realitou je aj oslík-taxi. Autá hodné zrazu veteránov tu denne najazdia kilometre.
Prilby na skútroch? Len keď je nablízku polícia. V tom zhone si niektorí nasadia prilbu aj obrátene, bez toho, aby si to vôbec všimli. Len čo polícia zmizne z dohľadu, prilby miznú tiež.
Kruhový objazd je neobľúbeným konceptom miestnej dopravnej logiky. Prečo strácať čas jazdou dokola? Najčastejšie to pretnú naprieč do protismeru. Z dvoch jazdných pruhov sa bežne stanú tri a na korbe pick-upu sa vezie polovica dediny.
Nech už navštíviš Maroko kvôli vlnám, dunám alebo slnku, nenechá ťa chladným. Je to krajina kontrastov, nádherných výhľadov, milých ľudí a istého chaosu. Pobrežie sa navyše rýchlo mení. Vláda vsádza na cestovný ruch a výsledkom je intenzívna výstavba nových hotelov.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.