Ala Balleková si v minulosti vyskúšala štúdium na strednej škole v Amerike a dnes pokračuje na prestížnej univerzite v Bruseli. Centrum Európy podľa nej ponúka neskutočné možnosti – od cestovania až po študentské výhody, ktoré sa oplatí využiť. Napriek tomu sa v Bruseli necíti úplne bezpečne.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- prečo sa Ala rozhodla práve pre Brusel
- koľko ju vyjde mesačný nájom jednej izby
- prečo nie sú v Bruseli klasické intráky, ako ich poznáme my
- aké skúsenosti viedli k tomu, že sa tam necíti bezpečne
- prečo viacero jej známych odišlo študovať či pracovať do cudziny
Z tvojej vlastnej skúsenosti – koľko podľa teba potrebuje študent mesačne na život v Bruseli?
Ja osobne nie som dobrým príkladom toho, koľko by mal študent mesačne míňať (smiech). Ak by som to však mala spriemerovať, povedala by som, že je to približne 850 eur mesačne. Najlacnejšie ubytovanie, aké tu človek nájde, stojí aspoň 500 eur, pričom priemer sa pohybuje okolo 650 eur – a to je naozaj len za bývanie.
Ak človek ide tri až štyrikrát do mesiaca na nejakú párty, minie 30 eur sem a tam, plus samozrejme treba pripočítať výdavky na potraviny. Ja osobne však míňam nadpriemer, pretože moja mentalita počas prvých týždňov bola, že som turistka v Bruseli – a tak som sa aj správala k svojim výdavkom (smiech).
Máte v Bruseli nejaké študentské zľavy ako my na Slovensku vďaka ISICU – napríklad na dopravu, vstupy do múzeí alebo kaviarne?
Brusel si neuveriteľne váži študentov – to hovorím stále. Patrí nám privilegium mať električenku za 12 eur na rok, s kartičkou za 18 eur. Okrem toho sú tu rôzne zľavy do barov a reštaurácií, len treba vedieť, kam ísť.
Prečo si si vôbec vybrala práve Brusel? Bolo to kvôli škole, mestu alebo nejakej konkrétnej príležitosti?
Ja som sa rozhodla pre Brusel najmä kvôli tomu, aké rozmanité je toto mesto – veľmi tu vidno rôzne kultúry. Samozrejme, jedným z dôvodov bolo aj meno mojej školy. Študujem na KU Leuven, ktorá je vo svete veľmi uznávaná. A napokon, Brusel je centrum Európy, takže som to brala tak, že mi tu bude ponúknutých veľa príležitostí.
Platí sa za štúdium v Belgicku školné? Ak áno, aké sú približne náklady a ponúka univerzita aj nejaké štipendiá alebo pomoc pre zahraničných študentov?
Áno, platí sa školné aj napriek tomu, že som na štátnej škole. Mňa konkrétne to vychádza na 1800 eur ročne, ale ak človek pochádza z mimo EÚ, platí dvojnásobok.
Ako sa ti podarilo nájsť ubytovanie a kde bývaš – na internáte, súkromnom byte alebo v zdieľanom? V akých čiastkach sa v Bruseli pohybuje bývanie?
Celá situácia s internátmi je tu veľmi zaujímavá, pretože ja si pod slovom internát predstavujem budovu, ktorá je pod záštitou školy alebo s ňou aspoň spolupracuje. Tu je to však úplne inak. Škola v Bruseli odporučí stránku, na ktorej sú súkromní vlastníci budov ponúkajúci izby pre študentov – a aj ja som si takto našla svoju izbu. Ako som už spomínala, tie najlacnejšie stoja okolo 500 eur, pričom väčšina študentov platí za lepší priestor približne 700 až 800 eur mesačne.
Spomínala si, že si ešte stále nezvykla na to, že nemusíš chodiť na prednášky. Znamená to, že je škola v Bruseli voľnejšia a viac o samostatnom štúdiu?
To, že nemusím chodiť na prednášky, bol pre mňa veľký šok – a ešte väčší prišiel, keď nám na začiatku povedali, aby sme sa pozreli okolo seba, pretože o chvíľu bude na hodiny chodiť len desať percent z nás. A naozaj sa to aj stalo, pretože všetci si prednášky pozerajú z domu. V podstate teda celý rok nemusíme byť v škole. Jediné, čo musíme robiť, sú projekty a odovzdávať ich načas – aj ti odovzdávame online. Prezenčne treba prísť len na skúšky, ktoré sú v januári a v júni.
Neznamená to však, že je to jednoduchšie – práve naopak. Takýmto systémom sa zistuje, aký typ človeka študent je, či je dostatočne zodpovedný na to, aby si prednášky pozeral vo svojom voľnom čase. Ak nie, jednoducho prepadne. Napokon, z môjho ročníka prejde len asi 28 percent študentov a získať maximálny počet bodov na testoch je takmer nemožné.
Kde najradšej tráviš voľný čas – máš obľúbené kaviarne, podniky alebo parky?
Môj voľný čas najradšej trávim cestovaním, pretože je tu veľmi dostupné. Vždy som na inom mieste, v inej kaviarni a to je to, čo ma napĺňa.
Cítiš sa v Bruseli bezpečne, aj keď ideš večer sama?
Ja mám na toto veľmi subjektívny názor a bohužiaľ sa necítim bezpečne, rovnako ako veľa mojich spolužiakov, pretože krádeže sú tu po celom Bruseli veľká vec. Napríklad moji spolužiaci boli nedávno okradnutí priamo vo fitku, niekto im tam rozbil zámky. Ľudia v mojom blízkom okolí boli dokonca aj napadnutí.
Ja osobne sa necítim bezpečne, pretože som si našla ubytovanie v nie úplne najbezpečnejšej časti s horšou reputáciou. Neoverila som si to predtým dostatočne a po tom, ako som podpísala zmluvu, bolo na mojej ulici dokonca strieľanie. Sú tu rôzne drogové gangy, takže akonáhle sa stmieva, viem, že už nesmiem vychádzať von, pretože by to pre mňa mohlo predstavovať reálnu hrozbu.
Ako sa bavia mladí Belgičania? Chodia skôr do klubov alebo je populárnejšie posedieť si v baroch?
Z toho, čo počúvam, ich pivová kultúra je naozaj na inom leveli. Dať si dobré pivko v bare je teda to, čo majú najradšej, ale aj párty sú medzi študentmi veľmi obľúbené.
Spomínala si, že si sa spontánne vybrala autobusom do Paríža za 9 eur – kde všade sa z Bruselu dá cestovať takto lacno a rýchlo?
Cestovanie v Bruseli a jeho okolí je super, všetky tie ceny sú veľmi prijateľné. Ľudia väčšinou chodia Flixbusom alebo vlakom, tie však bývajú o čosi drahšie. Ja som bola prednedávnom v Paríži a teraz som sa vrátila z Amsterdamu. Veľa ľudí chodí aj do Luxemburska či Mníchova, takže dostať sa za hranice Belgicka je naozaj veľmi výhodné.
A ako funguje hromadná doprava po meste – je jednoduchá a dostupná pre študentov?
Hromadná doprava je tu úžasná. Máme možnosť cestovať električkou, autobusom, ale aj metrom, ktoré je veľmi čisté, spoľahlivé a rýchle.
Predtým si žila a študovala v USA – v čom vidíš najväčší rozdiel medzi americkými a európskymi mestami a ich ľuďmi?
Je to pre mňa veľmi náročné porovnať, pretože som v Amerike žila len v Ohiu a nestihla som preskúmať iné mestá. Jediné, čo viem povedať, je, že tu môžem ísť všade pešo a stretávam pri tom veľa ľudí. V Ohiu, keď som vyšla von, maximálne som pred sebou videla srnku a bez auta bol človek úplne stratený. Tu sa dá ľahko dostať aj do iných krajín. Vďaka otvorenosti mi však ľudia v Bruseli pripomínajú Američanov.
Poznáš veľa Slovákov, ktorí sa rozhodli ísť študovať alebo pracovať do zahraničia? Čo si myslíš, že ich k tomu najviac motivovalo?
Poznám zopár ľudí, ktorí sa rozhodli študovať alebo pracovať v zahraničí, najmä kvôli študentským benefitom. Napríklad v Holandsku, Dánsku či Nemecku, keď chcú popri štúdiu pracovať, dostávajú určitý grant, čo mnohých motivovalo. Určite tiež hrá rolu meno univerzity vo svete. Vyššie platové podmienky v zahraničí samozrejme tiež hrajú veľkú rolu.
Žila si už v Amerike, teraz študuješ v Bruseli – čo by sa podľa teba muselo na Slovensku zmeniť, aby si sa rozhodla študovať u nás a aj tu zostať žiť? Plánuješ to vôbec?
Tým, že som chvíľu žila v USA, v Bruseli a čaká ma ešte ďalšia krajina, sa mi potvrdila moja teória, že milujem objavovať zákutia sveta. Preto aj keby sa niečo zásadne zmenilo na Slovensku, nič ma nepresvedčí, aby som zmenila svoj postoj. Vonkajší svet ma láka – chcem ho vidieť, zažiť a potom niečo pekné priniesť späť. To je však budúcnosť a uvidíme, ako sa to všetko ešte vyvinie.