Vít Foniok je mladý Čech, ktorý sa rozhodol vycestovať do Japonska, aby na vlastnej koži zažil život v krajine vychádzajúceho slnka. Momentálne pracuje na matcha farme, kde okrem fyzickej námahy vyžaduje táto práca aj veľkú dávku sústredenia a precíznosti.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako si Vítek našiel prácu v Japonsku
- ako vyzerá jeho bežný deň na farme
- koľko si v Japonsku dokáže zarobiť
- podľa čoho sa matcha delí na kvalitnú a lacnú
- akú japonskú vymoženosť si so sebou určite zoberie domov
Ako sa Čech ocitne na matcha farme v Japonsku? Čo ťa tam zavialo?
Sám si túto otázku kladiem každý deň. Do Japonska som sa prvýkrát vydal v roku 2023 na dva týždne ako bežný turista. Každé miesto, ktoré som tam navštívil, ma nadchlo viac než čokoľvek iné, čo som vo svete videl. Po návrate do Česka som dokončil bakalárske štúdium a odišiel som si zarobiť ako kuchár na Island. No a vďaka takto získaným peniazom som sa rozhodol odísť aspoň na rok do Japonska a dobrovoľníčiť či pracovať na rôznych miestach, aby som sa naučil čo najviac zručností a spoznal každodenný život Japoncov.
Ako sa ti podarilo si takúto prácu vybaviť? Vedel si hneď, že chceš práve na matchu, alebo to prišlo náhodou?
O tejto farme som sa dozvedel od kamarátky z Japonska. Bolo to minulý december, čo bol zároveň aj deadline na podanie prihlášok na stáž na matcha farme na nasledujúci rok. V tom čase som ešte v Japonsku nemal nič isté, a tak som sa prihlásil. Hlásilo sa asi 500 ľudí, pričom každoročne vyberajú len približne 15–20 z nich. Vďaka môjmu motivačnému listu a následnému pohovoru s majiteľom mi ponúkol zostať v najžiadanejšom období, ktorým je máj. Počasie v máji je ideálne na prácu a zároveň prebieha jarný zber čajových lístkov.
Čo všetko si musel vyriešiť predtým, než si tam mohol reálne odcestovať? Víza, letenky, zdravotné poistenie…?
Najdôležitejšie sú podľa mňa víza a financie. Vízum je nevyhnutné na výkon práce v Japonsku a dostatočné financie sú zas dôležité pre pokoj na duši a pre to, aby ste sa nemuseli príliš obmedzovať. Zároveň vám vízum ani neudelia, ak nepredložíte výpis z účtu, na ktorom musí byť určitá suma. Predovšetkým preto, aby ste si v prípade potreby mohli kúpiť letenku späť a odletieť, ak by sa niečo prihodilo. Vybavil som si v Prahe na japonskej ambasáde working holiday vízum, ktorého vybavenie trvalo asi dva týždne, a potom som si už len kúpil letenku a na nejaký čas sa rozlúčil s Českom.
Tiež som si vybavil cestovné poistenie, čo síce nie je povinné, ale rozhodne sa to oplatí. V Japonsku si potom môžete vybrať, či si budete platiť poistenie, alebo nie. Vyjde to na pár stoviek korún mesačne a pri lekárskom úkone vďaka nemu zaplatíte len 20–30 % z celkovej sumy.
Je takéto zamestnanie bežné pre cudzincov, alebo si medzi výnimkami?
Stážisti sú tu z celého sveta, ale stáli zamestnanci, ktorých je len päť, sú všetci Japonci. Ja sa možno môžem počítať ako výnimka, pretože mi tu ponúkli dlhodobú pracovnú pozíciu. Som tu veľmi spokojný, no zároveň chcem v Japonsku spoznať viac, a tak som túto prácu prijal len na dva mesiace.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň na matcha farme a čo všetko obnáša?
Na jar a na jeseň, teda v období najväčšej turistickej sezóny, sa na farme organizuje veľké množstvo prehliadok. Súčasťou je ochutnávka senchi a matchy, prehliadka farmy, výrobne senchi a mnoho ďalšieho. Teraz, v júli, keď práve prebieha letný zber, sa väčšina práce odohráva vonku na farme. Vstávam o 5:40 a začínam so zberom o 6:30 ráno, keď ešte nie je také teplo.
Od deviatej je to však už oveľa náročnejšie, pretože tropické teploty spolu s vysokou vlhkosťou vytvárajú veľmi nepríjemné podmienky na prácu vonku. Končíme teda už okolo jedenástej a nasleduje dlhšia obedová prestávka. Poobede sa približne od 15:00 opäť vraciame k zberu, často až do zotmenia. Dni sú teda pomerne dlhé, no naopak ubiehajú až príliš rýchlo, pretože často nie je čas sa zastaviť. A to ma baví.
{instagram}
{/instagram}
Je to fyzicky náročné? Alebo ide skôr o trpezlivosť a detailnú prácu?
Je to rovnováha oboch. Fyzicky je to však veľmi náročné. Práca na farme sama o sebe rozhodne nie je pre každého, keďže nie každý sa rád zašpiní, spotí a nechá sa obhrýzať pijavicami. Fyzicky najnáročnejšie je pravdepodobne nosenie vriec s čerstvo zozbieraným čajom do svahov, ktoré sú často veľmi strmé, keďže sme obklopení horami. Najväčšou výzvou je však nepochybne už spomínané teplo a vlhkosť.
Detailnejšia časť práce súvisí aj so samotným zberom. Obdobie zberu je čas, keď sa celoročná snaha a starostlivosť o čajovníky premieňa na zberateľný produkt. Zber si vyžaduje extrémnu precíznosť, aby sa spolu s mladými lístkami nezobrali aj tie staré – a naopak, aby sa nezobrali len tie najmladšie v príliš malom množstve. Je to test sústredenia.
Koľko si tak vie človek mesačne zarobiť na matcha farme v Japonsku? Ak by tam chcel niekto ísť nie kvôli kultúre, ale pre peniaze – oplatí sa to?
Japonské platy nie sú nijako závratné. Povedal by som, že sú porovnateľné s Českom. V Tokiu sú síce platy vyššie, no rovnako tak aj náklady na život. Mimo veľké mestá sú však náklady nepochybne nižšie než vo väčšine európskych krajín. Rovnako aj bývanie je mimo miest oveľa dostupnejšie, najmä kvôli starnúcej populácii – mladí ľudia odchádzajú do miest a staršie domy na vidieku tak zostávajú opustené. A ich počet stále rastie.
Pred matcha farmou som pracoval 2 mesiace v japonskej pekárni v lyžiarskej dedinke pri Nagane, kde som si na plný úväzok zarobil len asi 25 000 Kč (cca 1015 eur) v čistom. Na farme si s nadčasmi prídem takmer na dvojnásobok. Nemyslím si, že Japonsko je krajinou, kam sa oplatí ísť pracovať, ak chce človek zarobiť veľké peniaze. Na vyváženie nákladov spojených so spoznávaním tejto krajiny je to však ideálne. Taktiež by mi prišlo trochu hlúpe byť v takej krásnej krajine a snažiť sa šetriť a obmedzovať, namiesto toho, aby si to človek užil, ako len môže.
Máš ubytovanie ako súčasť práce, alebo si ho riešiš sám?
Všetci stážisti majú ubytovanie a stravu poskytnuté zadarmo. Ja si teraz ubytovanie platím za symbolickú cenu, no stále je zabezpečené z ich strany. Vo viacerých ohľadoch mi vychádzajú v ústrety. Zároveň sa tu človek cíti ako súčasť rodiny – obedy a večere mávame často spoločne a neraz spolu chodievame aj do reštaurácií.
Kde nastáva ten zlom, kedy sa matcha delí na kvalitnú a lacnú?
Tu zohráva úlohu nespočetné množstvo faktorov – od druhu čajovníka, cez použitie pesticídov, dobu zatienenia, kvalitu zberu až po spôsob spracovania a mletia. Ja však vnímam najväčší rozdiel v období zberu. Jarný zber (ichibancha), ktorý prebieha v máji, je vždy ten najkvalitnejší. Mladé lístky majú najviac živín, čo sa odráža na ich chuti aj farbe. Júlový letný zber (nibancha) už takú kvalitu nemá – a hoci je kvôli horúčavám oveľa náročnejší, na jeho cene sa to, bohužiaľ, neodráža. Je lacnejší.
Predajcovia by mali prestať označovať matchu z letného zberu ako ceremoniálnu. Ani zďaleka nedosahuje takú kvalitu. Označenie „ceremoniálna“ však zatiaľ nie je nijako regulované, a tak sa, žiaľ, často používa aj pre matchu rôznej úrovne kvality. Majiteľ d:matcha sa však snaží o to, aby sa tento pojem začal oficiálne regulovať.
Japonci berú matchu ako súčasť tradície. Máš pocit, že k nej pristupujú inak než my v Európe, kde je momentálne veľkým trendom?
Japonci matchu takmer vôbec nepijú. Poznám ich mnoho, ktorí ju nikdy ani neochutnali. Najčastejšie pijú iné druhy čajov – najmä senchu, genmaichu, teda čaj s hnedou ryžou alebo houjichu, teda pražený zelený čaj.
Historicky sa matcha používala pri čajových ceremóniách, ktorých sa zúčastňovali významní ľudia, ako samuraji alebo aristokrati. Jej príprava bola veľmi náročná a nákladná, preto si ju mohli dovoliť len niektorí, a aj preto bola vnímaná ako niečo výnimočné a rituálne.
Súčasný extrémny dopyt po matche vnímam dosť dvojstranne. Na jednej strane ma teší, že japonskí pestovatelia čaju majú vysoký odbyt a ich tvrdá práca je tak dobre ohodnotená – väčšina z nich má vypredané.
A aké negatíva v tom vidíš?
Do Japonska prichádza obrovské množstvo cudzincov, ktorí chcú matchu predávať len s vidinou zisku. To samo o sebe nie je zlé, ale mnohí z nich o matchi vôbec nič nevedia. Prichádzajú na farmy s pocitom, že sú v pozícii, kde môžu vyjednávať, no netušia nič o nedostatku matchi, o práci, ktorú jej pestovanie a spracovanie obnáša, ani o jej správnej príprave.
A ak takíto ľudia budú matchu predávať ďalej, budú svoje publikum zle edukovať – čo potom vedie až k znehodnoteniu tak špeciálneho produktu, akým tento nádherný zelený prášok je.
Je Japonsko naozaj také drahé, ako sa o ňom hovorí? Koľko tam stojí napríklad obyčajná káva, lístok na metro alebo klasický obed v reštaurácii?
V tomto ohľade je Japonsko určite lacnejšie. V Česku máme naozaj vysoké ceny vzhľadom na naše platy, či už ide o potraviny alebo služby. V Japonsku je možno drahšie len ovocie. Veľmi dbajú na dokonalosť, a preto predávajú len perfektné kúsky, starostlivo zabalené do niekoľkých vrstiev, aby sa nepoškodili. Jedno jablko tak môže stáť aj 2 eurá. No zároveň to môže byť to najlepšie jablko, aké ste kedy ochutnali.
Reštaurácie sú oveľa lacnejšie. Vo väčších mestách môžete zablúdiť do ktorejkoľvek uličky a dokážete sa dosýta najesť za približne 6 eur. Zároveň je veľmi ťažké natrafiť na reštauráciu s nekvalitným jedlom. Štandard je tu naozaj vysoký. A všade vám podajú vodu, často aj zelený čaj alebo houjichu zadarmo.
Doprava je možno o niečo drahšia, ale za čistotu a dochvíľnosť všetkých vlakov, metra a autobusov to rozhodne stojí.
V čom sú Japonci podľa teba úplne iní ako my? A v čom si nás prekvapivo pripomínajú?
Najväčšiu spoločnú záľubu s Japoncami som našiel v pití alkoholu. Predtým som si myslel, že alkoholu veľa neholdujú, no opak je pravdou. Najmä pracovníci veľkých korporácií končia niekoľkokrát týždenne v izakaya alebo bare so svojimi nadriadenými. Odmietnuť takéto pozvanie je dnes už síce trochu viac tolerované, ale stále to môže narušiť vašu reputáciu. A bohužiaľ, u žien je to ešte prísnejšie.
Takže čo sa týka množstva alkoholu, sme si dosť podobní, no našťastie sa výrazne líšime v pracovnej a firemnej kultúre.
Keby si si mal spomenúť na jeden kultúrny šok, ktorý ťa tam „prefackal“ – čo by to bolo?
Aj keď to nie je žiadny šok, stále si nemôžem zvyknúť na jazdu vľavo. A verím, že v momente, keď si na to zvyknem, príde čas vrátiť sa do krajiny, kde sa jazdí vpravo.
Čo ma ale neprestáva prekvapovať, je množstvo plastov, ktoré sa tu používa. Často vidím jednotlivé banány zabalené v plastovom obale. To by som možno ešte vedel pochopiť, pretože Japonci si veľmi potrpia na čistotu a nechcú jesť niečo, na čo sa už niekto pred nimi dotkol. Ale to, čo mi príde zbytočné, je balenie novín a časopisov do plastových fólií. Nie je to všade, ale občas na to natrafím a trochu ma to zarazí.
Máš čas popri práci aj cestovať po okolí? Kde a ako najradšej tráviš svoje voľné dni?
Voľné dni väčšinou trávim pri rieke, ktorá je asi minútu od môjho domu, alebo sa vyberiem do Kjóta či Ósaky, aby som si pripomenul príjemný šialený ruch japonských veľkomiest. Teraz je však vonku príliš horúco na cestovanie, takže väčšinou čakám na večerné hodiny a idem sa povoziť na bicykli po okolí, alebo do blízkeho mesta Shigaraki, ktoré je známe svojim tradičným štýlom výroby keramiky.
{instagram}
{/instagram}
Aké technologické vychytávky či každodenné „vymoženosti“ by ti po návrate do Česka určite chýbali?
Ako prvé mi napadá vesta so zabudovanými ventilátormi. Používame ju pri práci na farme a musím priznať, že v horúcich dňoch poskytuje o niečo príjemnejšie podmienky na prácu vonku. Určite bude jednou z vecí, ktoré si prinesiem domov.
Najviac mi však určite budú chýbať konbini. Špecifický typ večierok, ktoré sú doslova na každom rohu a ponúkajú viac-menej všetko, čo človek potrebuje k životu. Skvelé čerstvé jedlo, fresh smoothies, alkohol a samozrejme onigiri. Najmä s príchuťou tuniak a majonéza! To mi bude asi chýbať najviac. Novinkou je, že niektoré pobočky konbini Lawson začnú ponúkať aj miesta na nočný camping.
Je práca na matcha farme len sezónna záležitosť, alebo rozmýšľaš, že by si v Japonsku zostal dlhšie?
Náplň práce sa samozrejme mení podľa ročných období, ale stále je tu čo robiť. V zime je viac času na marketing, rozmýšľanie o smere vývoja spoločnosti a momentálne aj na rebranding. Ako som už spomenul, chcem v Japonsku spoznať čo najviac, ale určite nevylučujem, že sa sem ešte vrátim. Som tu veľmi spokojný a život v prírode mi prekvapivo vyhovuje.