Oldřiška Hradcová, známa na sociálnych sieťach ako Oli v Bulharsku, je mladá Češka, ktorá sa rozhodla žiť na Balkáne, konkrétne v Bulharsku – v krajine, pred ktorou mnohí mladí Slováci zatvárajú oči ako pred dovolenkovou destináciou.
Prostredníctvom svojho profilu sa snaží ukázať, čo všetko Bulharsko ponúka: od moderných lyžiarskych stredísk, cez pohostinných miestnych až po krásnu prírodu a živú kultúru.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- prečo si Oli vybrala práve Bulharsko ako krajinu na život
- čím ju najviac šokovala typická bulharská sprcha
- či sa oplatí odísť do Bulharska za prácou a zarobiť si
- ktoré miesta sa určite oplatí navštíviť
- kde to medzi mladými Bulharmi najviac žije
Čo ťa priviedlo na Balkánsky polostrov? Nadobudla si hneď taký ten pocit „tu chcem ostať“?
Do Bulharska ma prvýkrát priviedla letná brigáda. Už od roku 2016 som počas letných mesiacov pracovala ako animátorka, ale keďže som si v lete 2019 kvôli ďalším povinnostiam nemohla dovoliť odpracovať celú sezónu, hľadala som krátkodobú pozíciu. Vtedy som narazila na detský ozdravný pobyt Morský koník, na ktorý hľadali animátorov iba na 3 týždne a išlo práve o Bulharsko.
V lete 2019 som tak po prvý raz pristála na letisku vo Varne a nasledujúce 3 týždne som strávila v malej dedinke Škorpilovci. Z Bulharska som nevidela nič iné okrem jedného hotela, pláže a letiska, takže som ho pomerne rýchlo odsúdila. Domov som odchádzala s pocitom, že sa v tejto krajine zastavil čas, je tu nuda a už sem nikdy viac nepôjdem. Bulharsko teda rozhodne nebola láska na prvý pohľad (smiech).
Prečo si si vybrala práve Bulharsko ako krajinu na život?
Úprimne mám pocit, že som si Bulharsko nevybrala ja, ale že si ono vybralo mňa. Po prvej návšteve som nemala chuť sa tam vrátiť. No o rok neskôr prišla pandémia a moje letné plány pomaly padali.
Keď mi v máji 2020 prišla ponuka znova ísť pracovať do Bulharska – jednej z mála krajín otvorených turistom – neváhala som, hoci to nebola moja vysnívaná destinácia. V Česku sa vtedy nesmelo ani opustiť okres a ja som zrazu mohla byť pri mori. Všetci tvrdili, že riskujem, ale ja som bola nadšená, že môžem vymeniť rúško za tanec pri bazéne.
Takže tvoje druhé leto v Bulharsku bolo to zlomové?
Áno, pracovala som v hoteli na Slnečnom pobreží – najznámejšom turistickom letovisku na pobreží Čierneho mora, ktoré nikdy nespí. Dokonca ani počas covidu. Vďaka skvelým kolegom a hosťom som zažila svoju najlepšiu sezónu a konečne som mala možnosť spoznať Bulharsko.
Nakoniec som sa do tejto krajiny zamilovala a keď prišlo na rozhodovanie o spoločnom živote s partnerom, rozhodla som sa dať životu v Bulharsku šancu. Pretože ako hovoríte vy na Slovensku – „nevyskúšaš, nevieš“ – a domov sa predsa môžem vždy vrátiť.
Nelákali ťa predsa len iné krajiny, napríklad Španielsko, Grécko či Taliansko, ktoré sú medzi Čechmi a Slovákmi populárnejšie?
Prečo som radšej nešla žiť do „mainstreamovo obľúbenejších destinácií“? Odpoveď je jednoduchá. Ja som nikdy neplánovala žiť v zahraničí dlhodobo. Letá pri mori ma bavili, ale inak mám Česko rada – je to môj domov. Takže pre mňa otázka neznela: „Kam za hranice sa odsťahujem?“, ale skôr: „Dám šancu Bulharsku alebo zostanem v Česku?“.
K príchodu do cudzej krajiny často patria aj kultúrne šoky. Aké boli tie tvoje po príchode do Bulharska?
Kultúrnych šokov bolo neúrekom a na mnohé z nich som si ani po štyroch rokoch stále nezvykla (smiech). Tým prvým bola tradičná bulharská sprcha, ktorá trčí zo steny a úplne jej chýba akýkoľvek sprchový kút. Jednoducho máte uprostred kúpeľne dosť nevzhľadný odtokový kanál, do ktorého má pri sprchovaní odtekať voda, pretože pod sebou nemáte žiadnu zábranu a okolo seba žiaden záves. Spravidla tak osprchujete nielen seba, ale aj celý zvyšok kúpeľne a vždy po sebe musíte vytrieť. Strašne mi to liezlo na nervy. Našťastie sme takúto sprchu mali len v jednom byte, kde sme nebývali dlho a teraz už máme klasický sprchový kút.
A čo sa týka kultúrneho šoku spôsobeného miestnymi obyvateľmi?
Ďalším šokom pre mňa bol bulharský laxný prístup vlastne ku všetkému. Niekto by to mohol nazvať ako „pomalší životný štýl“, čo je krajšie označenie pre to, že Bulhari veľa vecí neriešia, zatvárajú pred nimi oči alebo sľubujú, že ich budú riešiť, ale roky sa nič nedeje. Vybavovanie dokumentov, opravy pokazených vecí, ciest – všetko im veľmi dlho trvá a pokiaľ sa viackrát nepripomeniete alebo nezvýšite hlas, často sa ani nedočkáte.
Ako to máš v Bulharsku s prácou? Čomu sa tam momentálne venuješ?
Ako som spomínala, prvé dve letá som v Bulharsku pracovala ako animátorka pre české cestovné kancelárie. Ďalšie dve letá potom ako pomocná delegátka, a neskôr som strávila pol roka na Erasme v Sofii. Keď som sa do Bulharska sťahovala – ako ja hovorím – „na full time“, začala som pracovať ako freelancerka v online marketingu, čo robím dodnes. Nepôsobím teda na bulharskom trhu, ale na diaľku pre české firmy a marketingovú agentúru.
Oplatí sa podľa teba ísť do Bulharska práve za prácou – alebo je to skôr krajina na oddych, ale nie na zarábanie?
Poznám pár ľudí, ktorí odišli do Bulharska za prácou, ale spočítala by som ich na prstoch jednej ruky. S Bulharskom je to skôr naopak – mladí Bulhari najčastejšie odchádzajú na západ za lepšími pracovnými príležitosťami. Podobne ako Slováci a Česi chodia do Rakúska, Nemecka alebo Anglicka.
Bulharsko je však skvelé na dovolenku – nielen letnú, ale aj zimnú. Málokto zo Slovákov a Čechov vie, že Bulharsko má aj vysoké hory s modernými lyžiarskymi strediskami. Poznám tiež niekoľko cudzincov, hlavne Nemcov, ktorí sa do Bulharska sťahujú na dôchodok.
Aké sú v Bulharsku životné náklady – najmä čo sa týka bývania, potravín, služieb? Koľko ťa asi vyjde týždenný nákup v supermarkete?
Ceny nehnuteľností sú v Bulharsku momentálne nižšie než v Česku, no očakáva sa prudký nárast po prijatí eura, ku ktorému by podľa odhadov malo dôjsť v roku 2026. Výška nájmov sa líši podľa lokality – vo veľkých mestách ako Sofia či Plovdiv zaplatíte podobný nájom ako v Česku. V menších mestách alebo na pobreží sú ceny, samozrejme, nižšie.
Pokiaľ ide o potraviny a služby, nedá sa všeobecne povedať, či sú lacnejšie alebo drahšie – záleží na oblasti aj konkrétnom sortimente. Potraviny vychádzajú plus-mínus rovnako ako u nás. No napríklad služby v oblasti krásy ma v Bulharsku cenovo prekvapili. Za vlasy či nechty tu často zaplatím aj dvakrát viac, než som kedy platila v Česku. Bulharky si na to jednoducho potrpia (smiech).
V jednom videu si spomínala, že Bulharky často zazerajú – vieš, čím to je? Je to žiarlivosť, iná výchova alebo niečo kultúrne zakorenené?
Video bolo natočené zo srandy. Myslím, že všetci poznáme pojem „slavic girls“ a ich typický „resting bitch face“. Netýka sa to len Bulhariek (smiech).
Pamätáš si, čo ťa celkovo na Bulharoch úplne dostalo – v dobrom alebo aj v zlom?
Bulhari sú veľmi pohostinný národ, ako je všeobecne o Balkáncoch známe. Mám pocit, že si vedia viac užívať život, prítomný okamih a – ako som už spomínala – toľko sa nestresujú a neženú za vecami. To ja veľmi neviem, ale snažím sa to od nich učiť.
Ako to vyzerá s randením v Bulharsku? Sú tam chlapi v niečom iní než u nás? Ako reagujú na cudzinky?
O randení v Bulharsku a s Bulharmi toho bohužiaľ veľa neviem. Nikdy som nebola na rande s Bulharom, takže na to sa musíte spýtať niekoho iného (smiech).
Keby si mala odporučiť jedno typické bulharské jedlo, ktoré by mal každý vyskúšať, čo by to bolo?
Banica – slaný koláč z cesta, ktoré je podobné nášmu lístkovému. Robí sa z balkánskeho syra a je výborný! Jesť ho môžete na raňajky, desiatu aj ako dezert.
Ak by sme chceli vyraziť s miestnou mládežou na zábavu, kam by si nás vzala?
Určite na tradičnú bulharskú diskotéku, kde hráva bulharská hudba – najčastejšie čalga. Bulharky sa do klubov obliekajú ako na ples – čím viac trblietok a vyššie opätky, tým lepšie – a v určitom momente začnú všetci hádzať do vzduchu papierové obrúsky. Prečo to robia, netuším, robí to všade neporiadok, ale vždy je to zábavné sledovať.
Bulharsko už máš isto poriadne zmapované – ktoré kúty tejto krajiny ti najviac učarovali a odporučila by si ich ostatným?
Žijem na pobreží, takže samozrejme musím povedať, že u nás je to najkrajšie. Nesebar a Sozopol sú historické prímorské mestá, ktoré odporúčam každému počas dovolenky navštíviť, prejsť sa ich uličkami a zájsť na dobré jedlo alebo víno s výhľadom na Čierne more.
Vo vnútrozemí potom odporúčam zájsť do Veliko Tarnovo – mesta cárov s pevnosťou, a do Plovdivu, ktorý je jedným z najstarších miest v Európe a má veľmi pekné historické centrum so zachovaným amfiteátrom. Z prírodných krás sa mi veľmi páčilo Sedem Rilských jazier, čo sú vysokohorské jazerá v pohorí Rila, ku ktorým zvládne vystúpiť každý. Ako z filmu vyzerá pevnosť Belogradčik, ktorá je uprostred skál, a ak budete mať cestu tým smerom, určite sa tam zastavte pozrieť.
Myslíš, že Bulharsko je stále tak trochu nedocenená destinácia? Prečo podľa teba nie je medzi Slovákmi a Čechmi obľúbenejšia?
Áno, myslím si, že Bulharsko by si u mladšej generácie zaslúžilo viac pozornosti. Už dávno nie je zaostalou krajinou, kam naši rodičia a starí rodičia chodili za minulého režimu na dovolenku a je škoda, že veľa ľudí ho odsúdi ešte skôr, než ho vôbec navštívi.
Práve preto sa vo voľnom čase venujem svojim sociálnym sieťam, kde tvorím obsah o Bulharsku a o svojom živote pri Čiernom mori. Chcem Čechom a Slovákom ukázať, že táto krajina stojí za to a že tu rozhodne je čo objavovať
Ako vidíš svoju budúcnosť – je to Bulharsko alebo Česko, kde by si si chcela vytvoriť domov?
Budúcnosť vidím v oboch krajinách. Verím, že sa nám podarí vybudovať zázemie ako v Česku, tak v Bulharsku, aby sme mohli cestovať a byť presne tam, kde chceme alebo potrebujeme byť.