
V hlbokých lesoch neďaleko obce Hontianske Tesáre sa ukrýva tajomné miesto, ktoré dodnes prebúdza fantáziu návštevníkov. Sú to Tesárske Dúpence – záhadné skalné komory vytesané do mäkkého pieskovca, ktorých pôvod a účel sú zahalené rúškom tajomstva.
Aj keď je Slovensko malá krajina, jaskýň máme takpovediac na rozdávanie. Drvivú väčšinu z nich vytvorila príroda, no aj u nás nájdeš aj také, o ktoré sa postarali ľudské ruky.
Najznámejším takýmto miestom boli skalné obydlia v Brhlovciach v okrese Levice. Miestni hovoria, že tieto skalné priestory boli využívané už pri tureckých nájazdoch, kedy slúžili ako úkryty. V dome číslo 142 nájdeš aj expozíciu venovanú tomuto unikátu. Len kúsok od nich sa však nachádzajú síce menej známe, no rovnako zaujímavé skalné jaskyne - dúpence v Hontiarskych Tesároch.
Neznáma história
Tieto podivuhodné útvary, roztrúsené na území dlhom necelé dva kilometre, nesú názvy podľa počtu svojich otvorov: Jednodierka, Dvojdierka a najimpozantnejšia Osemdierka. Osemdierka sa nachádza asi 20 metrov nad zemou a z centrálnej miestnosti vedie osem menších komôr, štyri väčšie a štyri menšie, akoby pre dospelých a deti.
História týchto skalných skrýš nie je presne zdokumentovaná. Podľa niektorých zdrojov slúžili ako útočiská pred tureckými nájazdmi v 16. storočí, iné teórie ich vznik datujú až do 13. storočia počas tatárskych vpádov. Prvý písomný záznam o nich pochádza z roku 1902 od Andreja Kmeťa, ktorý ich opísal vo svojom diele.
Ideálna turistika
Dnes sú Tesárske Dúpence prístupné z turistického chodníka vedúceho z obce Hontianske Tesáre. Niektoré z nich sú ľahko dostupné, k iným vedú strmé cesty vybavené drevenými rebríkmi a vytesanými schodmi. V blízkosti sa nachádza aj Tesárska roklina, krátke kaňonovité údolie so štyrmi vodopádmi, ktoré dotvárajú mystickú atmosféru tohto miesta.
Práve na jar je táto oblasť najkrajšia, takže ideálne je naplánovať si jej návštevu v najbližších týždňoch. Pre tých, ktorí túžia po dobrodružstve a chcú sa ponoriť do tajomstiev minulosti, sú Tesárske Dúpence ideálnym cieľom. Ich tiché komory a chladné steny akoby stále strážili príbehy dávnych čias, čakajúc na tých, ktorí sú ochotní ich objaviť.