Nikola Noveková sa pred štyrmi rokmi rozhodla pre sezónnu prácu na Malorke, odvtedy sa stalo Španielsko jej domovom.
Začiatky v cudzine, kde neovládala jazyk, neboli spočiatku jednoduché, často sa vo veľkom kolektíve španielsky hovoriacich cítila neviditeľná. Aj napriek výzvam si však uvedomovala, ako sa v zahraničí cíti slobodne a sama sebou.
V našom rozhovore sa dozvieš ako sa Nikola dostala k práci v Španielsku, v čom sa odlišujú španielske Vianoce od tých našich, prečo jej chýba slovenský zdravotnícky systém, či v akej situácii ju vysmiali za to, že nevedela po španielsky.
Zo všetkých krajín na svete, čím si ťa získalo práve Španielsko?
Asi svojou kultúrou, hudbou a mentalitou. Už ako malá som sa so sestrami hrávala, že pochádzam zo Španielska. Milovala som španielsku hudbu, mala som aj cdčko skupiny Las Ketchup a moja prvá dovolenka v živote bola tiež v Španielsku. Povedala by som, že mi životom prirástlo k srdcu.
Chcela som okúsiť život v Španielsku a najmä pri mori, preto som sa rozhodla odísť pracovne na sezónu na Malorku. No a z nej sa stali už skoro 4 roky v tejto krajine.
Ako a kedy si sa vôbec stala – jak hovorí aj tvoj instagramový profil – „Slovenkou v Španielsku”?
Do Španielska som prvýkrát pracovne vycestovala v júni 2021, čo bolo ešte celkom covidové obdobie. Mala som v ten rok odísť na pár mesiacov do USA, ale hranice boli stále zatvorené. Zrazu som na Instagrame uvidela inzerát, v ktorom sa hľadal fitness animátor na Malorku.
Pomyslela som si, že by to mohol byť môj dream job, pretože šport som milovala a ešte k tomu v Španielsku pri mori. Agentúra mi dohodla pohovor, môj vtedajší šéf mi povolil odísť na pár mesiacov a tak som tú ponuku vzala. No a odvtedy som v Španielsku, ak nepočítame dvoj až troj týždňové pauzy, ktoré trávim na Slovensku s rodinou.
Pamätáš si na moment kedy si si uvedomila: toto je miesto, kde chcem naozaj žiť?
Bolo to práve v roku 2021 niekedy v septembri. Bola som sama na pláži – v tom čase som trávila veľa času sama so sebou, takže som ho mala mnoho aj na premýšľanie. Ako som sa tak prechádzala po pláži a máčala si nohy v mori, zrazu som si uvedomila aká som šťastná, aj keď som sama. Uvedomila som si, že je to tým miestom. Napriek tomu, že byť v zahraničí bolo pre mňa veľkou zmenou, cítila som sa skvelo, slobodne a sama sebou.
Do krajiny si prišla bez toho, aby si rozumela čo i len jednému slovu. Bolo to zo začiatku veľkou výzvou?
Keďže som tam bola jediná Slovenka a moji kolegovia boli väčšinou Španieli alebo španielsky hovoriaci, cítila som sa veľakrát zvláštne a s pocitom, že neviem zapadnúť. Najmä keď sme si išli niekam sadnúť ako veľká skupinka 20-30 ľudí a všetci hovorili iba po španielsky. Cítila som sa trochu neviditeľná. Na druhej strane boli moji kolegovia skvelí a pokiaľ sme boli v práci alebo som s niekým z nich trávila voľno, vždy sa so mnou rozprávali anglicky.
Pamätáš si na nejakú konkrétnu situáciu, kedy ti naozaj chýbal jazyk?
Moja najhoršia skúsenosť bola v zdravotnom stredisku, kde ma odmietli vyšetriť a nechceli sa so mnou rozprávať nijako inak ako španielsky. Dokonca sa mi smiali, keď som vytiahla Google prekladač a snažila sa s nimi dorozumieť. To ma bohužiaľ trošku zasiahlo a tak mi trvalo dlho, kým som sa španielčinu naučila. Chcelo to asi dva roky, aby som sa rozrozprávala.
Čím sa za našimi hranicami živíš?
Momentálne si užívam posezónne voľno, ale hľadám si pritom prácu. Zatiaľ som v Španielsku pracovala ako fitness animátorka, choreografka animačných vystúpení, bola som šéfkou animácie a poslednú sezónu som pracovala ako hosteska v jednom päť hviezdičkovom rezorte. Momentálne si už sezónnu prácu nehľadám, chcela by som niekde zostať na dlhšie. Onedlho ma čaká pár pohovorov, no zatiaľ nebudem hovoriť nahlas kde, aby som to nezakríkla.
Všimla som si, že si preskúmala rôzne kúty Španielska. Kde sa ti páčilo najviac a prečo?
Ešte mi chýba veľa miest, ktoré musím navštíviť, no Kanárske ostrovy boli zatiaľ najzaujímavejšie. Sú sopečné a napríklad aj malý ostrov La Gomera je neskutočne krásny. Dva roky som žila na Tenerife – sopka Teide a pláže s čiernym ligotavým pieskom sú úplne výnimočné.
Krásna je napríklad aj Malorka, ak milujete biely piesok na pláži a tyrkysové more. Nemôžem však povedať, ktoré miesto sa mi páčilo najviac, každé je iné a jedinečné. Malé mestečká vo vnútrozemí sú tiež krásne a unikátne.
Spozorovala si aj nejaký rozdiel medzi Španielmi z Madridu a napríklad z Mallorky? Život na ostrove je predsa v niečom odlišný...
To teda áno! Hovorí sa, že čím južnejšie v Španielsku idete, tým milších ľudí stretnete. No a to určite platí o Kanárčanoch. Tak milých ľudí som ešte nevidela. Malorka a Madrid sú tiež úplne iné mentality. Malorka totiž inklinuje viac ku Katalánsku a tak sa aj správajú. Madrid je hlavné mesto a stretla som väčšinou iba naozaj zlatých ľudí. Okrem teda seniorov, tí väčšinou všetkých mladých neznášajú, česť výnimkám (smiech).
Pobyt v cudzine ti okrem mnohého priniesol i lásku. Prezraď nám, ako by si opísala vzťah so Španielom? Je taký temperamentný, ako sa hovorí?
Temperamentný ani nie, ale je pokojnejší a nikam sa zbytočne nenaháňa. To sa mne osobne extrémne páči. Taktiež je – ako aj väčšina Španielov – viac emocionálny a nehanbí sa vyjadriť svoje pocity.
Ako by si všeobecne opísala Španielov?
Majú radi svoj pokoj, oddýchnu si keď potrebujú. Častokrát sa veľa priateľov stretne v bare či reštaurácii a sedia tam aj hodiny pri tapas a vínku alebo pive. Sú veľmi spoločenskí, či je deň alebo večer. Obľubujú párty – je jedno aký je deň a koľko majú rokov.
Je niečo, čo ťa na Španielsku naozaj prekvapilo?
Prekvapilo ma, že majú toľko rôznych nárečí a v podstate jazykov. V Barcelone hovoria katalánsky, na Malorke hovoria po malorsky, čo je viac podobné katalánčine, v Madride zase rozprávajú kastílsky. Tieto dva jazyky sú naozaj odlišné.
Ak ste začiatočník alebo mierne pokročilý v španielčine, pravdepodobne nebudete obyvateľom Andalúzie nič rozumieť. Slova vyslovujú úplne inak. O tom som najprv vôbec nevedela, takže ma to naozaj prekvapilo.
Tieto sviatky si strávila doma na Slovensku, rokmi si si však vyskúšala už aj španielske Vianoce. V čom najhlavnejšom sa odlišujú od tých našich?
Určite sa odlišujú najmä v tradičných jedlách a tiež v rozbaľovaní si darčekov. Aj keď sa to v súčasnosti už začína trochu meniť a Španielsko sa prispôsobuje svetu, povodne sa u nich dávajú darčeky až 6. januára, teda na Troch Kráľov. Závisí aj kde v Španielsku Vianoce oslavujete. Napríklad na takých Kanárskych ostrovoch ich trávite v teple s ozdobenými palmami.
Čo také naše slovenské ti v Španielsku často chýba?
Určite naše slovenské produkty a jedlá. Sú to jednoducho chute, na ktoré som zvyknutá a vždy ich budem milovať. Taktiež hubkové utierky do kuchyne, tu ich nepoznajú (smiech). A možno teraz niekoho nahnevám, ale z časti mi chýba aj náš daňový systém a zdravotníctvo. Nevybavíte tu totiž na úradoch nič bez termínu. No a získať ho je niekedy naozaj zaberák.
Pripomína mi to systém Ais na vysokej škole, keď ste museli čakať na to kým vyhodia termíny na skúšky a rýchlo si jeden chytiť. Často sa mi to nedarí a veľakrát im systém spadne. Verejné zdravotníctvo tu bohužiaľ nie je na dobrej úrovni. Na Kanárskych ostrovoch som napríklad čakala tri mesiace na odber krvi a moču a ďalší jeden na výsledky.
Plánuješ sa niekedy vrátiť naspäť alebo si si za hranicami našla skutočný domov?
V Španielsku mi je dobre a cítim sa tu šťastná. Chýba mi však moja rodina a to ma stále drží pri tom, že by som sa jedného dňa vrátila. Ukáže ale čas, ako sa to vyvinie. A ako by povedali Španieli, nestresuj sa budúcnosťou a užívaj si prítomnosť. Bude ako bude, čas ukáže.