Michaela Dhiman je spoluzakladateľkou podcastu Sexuálna výchova, v ktorom sa hovorí o intímnom živote otvorene a bez hanby. Jednou z tém, ktorej sa v epizódach často venuje, sú práve otvorené vzťahy. Sama v jednom je, čiže jej skúsenosti sú autentické.
V našom rozhovore sa dozvieš, či sa podcast od začiatku stretol s pochopením, na akom princípe funguje otvorený vzťah, aké výhody so sebou podľa Mišky prináša alebo či je možné ho len tak stopnúť a prejsť z neho zase na klasiku.
Mnohí ťa poznajú ako zakladateľku podcastu Sexuálna výchova. Čo vlastne stálo za jeho vznikom?
Začalo to primárne z mojej potreby a nedostatku informácií. Dlho ma trápili zápaly močových ciest a úplne základnú informáciu, že je dôležité sa ísť po sexe vymočiť som sa dozvedela až z Instagramu. Vtedy som sa samej seba pýtala, prečo to vôbec neviem a nehovorí sa o tom. Vždy som mala k podobným témam blízko a počas pandémie som spustila live stream, kam sa pripojila bývalá spolumoderátorka, začali sme sa v týchto okruhoch vŕtať a už to išlo.
Čo bolo možno najväčším kultúrnym šokom, keď si spoznala rodinu a krajinu svojho manžela pochádzajúceho z Indie?
Pre mňa ostáva stále najväčším prekvapením, aký majú vzájomný vzťah a ako berú rodinu. Aj napriek tomu, že sú vzdialení tisícky kilometrov, sú v každodennom kontakte a sú si možno bližší, ako ľudia, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti. V rodine sa rozprávajú o každom jednom probléme týkajúcom sa biznisu či domácnosti a to som ja nezažila.
Kto prišiel s návrhom mať otvorený vzťah? Bolo to tak u vás od začiatku?
Tým, že som bola predtým ako sme sa spoznali rok a pol single, som chcela ísť do otvoreného vzťahu, pretože som si to inak nevedela predstaviť. Zamilovala som sa však doňho natoľko, že to zo mňa hneď opadlo a 3 až 4 roky sme boli v klasickom monogamnom vzťahu. Časom sme o tom začali obaja polemizovať, ja sama tému otvorené vzťahy v podcastoch často rozoberám a tak nejako spoločne sme k tomu prišli.
Hovorí sa, že pri otvorenom vzťahu je najdôležitejšia dôvera. V klasickom vzťahu ide o dôveru, že partneri nebudú mať nič s nikým iným, o akú dôveru ide teda v otvorenom vzťahu?
Ide o dôveru v to, že aj keby mal niečo s inou ženou, ja viem, že sa vráti ku mne. Aj keby sa niečo začalo diať, som si istá, že by mi to môj manžel hneď v zárodku povedal. Viem každej vymenenej správe, o všetkom čo sa udialo alebo by sa ešte len chcelo. Hovoríme si o všetkých svojich myšlienkach a ide o dôveru v stabilitu, že jednoducho to vždy budeme my dvaja a naša láska je dostatočne silná.
Stretli ste sa niekedy s pocitmi žiarlivosti alebo takými second thoughts? Ako sa dajú riešiť?
Žiarlivosť určite patrí i do otvorených či polyamorných vzťahov. Pracuje sa s ňou však inak. Ja osobne ale žiarlivá nie som a skôr mi príde, že spoločnosť ma tlačí do toho, že by som žiarliť mala.