Metro je asi ten najefektívnejší spôsob hromadnej prepravy ľudí vo vnútri veľkého mesta. Teda, ak si vopred oboznámený s jeho plánom. Inak ťa cesta podzemím neznámej metropoly môže nepekne prekvapiť. A čím ďalším vedia systémy metra zaujať? Napríklad vekom, hĺbkou a ďalšími rekordmi.
Najstaršie metro na svete
Londýnske metro otvorilo svoju stanicu na Baker street pre verejnosť už v roku 1863. S jeho prvenstvom je to však trochu komplikovanejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V čase svojho otvorenia ešte nebolo metrom. Fungovalo ako podzemná železnica, vytvorená výkopom a zastrešením. Vnútri ešte jazdili súpravy ťahané parnými lokomotívami, a tvorilo ho len sedem staníc, ktoré prepájali Paddington a Farringdon Street v centre.
S technológiou hĺbenia podzemných koridorov prišli Briti až o desať rokov neskôr. A až v roku 1890 – dvadsaťsedem rokov po tom, čo bola stanica otvorená – Londýnčania svoje trate elektrifikovali. Až tým vzniklo to "skutočné" metro. Aj napriek tomu si jednoznačne drží svoje prvenstvo. Ďalšie metro s plne elektrifikovanou prevádzkou vzniklo v Budapešti a svoje brány otvorilo v roku 1896.
Najdlhšie metro
S určením prvenstva v tejto kategórii to nie je také jednoznačné. K tomuto rekordu sa hlási hneď niekoľko metropol, každá má však iné kritériá hodnotenia. Najdlhšiu trať na svete má newyorské metro. Jeho podzemná sieť meria 1070 kilometrov, čo je dĺžka, na ktorú sa žiadna iná krajina nechytá. Háčik je však v tom, že newyorský dopravný podnik do svojej rekordnej dĺžky započítava skutočne každú trať, vrátane neobsluhovaných liniek.
Najviac na túto nezrovnalosť upozorňuje Šanghaj. Jeho systém metra meria síce "len" 826 kilometrov, ale do tejto dĺžky započítava len obsluhované trate. Víťazstvo v dĺžke metra teda patrí Číne. Zdá sa ale, že Šanghaj si prvenstvo neudrží dlho. Peking totiž masívne rozširuje prevádzkované linky a je tesne pred kolaudáciou nových. Od budúceho roka by obsluhované trate pekinského metra mali merať 939 kilometrov.
Veľkosť nie je všetko
Aj v počte prepravených ľudí sa čínske mestá držia na vrchole svetového rebríčka. Pekinské metro prepraví dve miliardy a šanghajské 2,2 miliardy pasažierov ročne. Aj napriek tomu v tejto kategórii patrí prvenstvo Japonsku. Nespochybniteľnou jednotkou je metro v Tokiu, ktoré ročne prepraví 3,9 miliardy pasažierov.
Tokio zároveň ako jediná metropola na svete prevádzkuje dva nezávislé systémy metra - Tōkyō Metoro a Toei chikatetsu. Tōkyō Metoro denne prepraví takmer sedem miliónov ľudí. A hoci navonok pôsobí supermoderným dojmom, v skutočnosti je extrémne preťažené. Momentálne funguje na 221 percentách svojej projektovanej kapacity.
Ako to zvláda? S tradičnou japonskou disciplínou a precíznym načasovaním. A tiež s pomocou oshiya – uniformovaných zamestnancov dopravného podniku, ktorí cestujúcich láskavo natlačia dovnútra preplnených vozidiel. Túto japonskú novinku s úspechom okopírovali v čínskych mestách, Madride a Frankfurte.
Nočná mora klaustrofobikov a najrýchlejšie metro
Trpíš strachom z uzavretých priestorov? Potom sa radšej vyhýbaj ceste linkou č. 3 z medzinárodného letiska na námestí Panyu v čínskom meste Kanton. Tá ťa totiž prevedie šesťdesiat kilometrov dlhým podzemným tunelom. Pre klaustrofobikov je najväčšou nočnou morou metro v juhokórejskom Soule. Hneď tri jeho linky vedú cez extrémne dlhé tunely, pričom najdlhší sa nachádza medzi stanicami Xiju a Shoujingmao a meria 47,8 kilometrov.
Nezvyčajnú rýchlosť môžeš na vlastnej koži pocítiť v čínskych systémoch metra. Pekinský low-speed maglev na linke S1 uháňa rýchlosťou 105 kilometrov za hodinu. V Kantone dosahujú súpravy metra rýchlosti 160 km/h. A Shanghai Transrapid až do roku 2021 dosahoval neuveriteľných 431 kilometrov za hodinu. Vtedy išlo o najrýchlejšiu súpravu sveta, zaradenú do bežnej komerčnej prevádzky. Teraz už jazdí pomalšie, v priemere 300 kilometrov za hodinu. Aj tak je len pre silné žalúdky.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
