Najprv si však pripomeňme to, čo je takmer isté. Hobitom zasvätený Kraj má svoju zemepisnú predlohu vo vidieckej krajine Anglicka. Presnejšie vo východnom Yorkshire, kde Tolkien trávil pred nástupom na vojnu väčšinu svojho času, uvádza iDnes.cz.
Niektoré z miestnych názvov si vraj ponechal na neskoršie použitie do svojej literárnej tvorby. Či sa práve konkrétne z Frodinghamu, kam dochádzal na tanečné zábavy, stal Frodo? To už je skôr divokým predmetom debát skalných fanúšikov.
Ale čo zvyšok legendárnej Stredozeme ? Pre tú už takú geografickú definitívu Tolkien nevystavil. Naopak spomenul, že jeho literárne členenie fantazijného sveta bolo „zamýšľané skôr dramaticky než geologicky a paleontologicky“.
O to viac sa reálnu podobu miestam z jeho kníh pokúšali dať fanúšikovia žánru. A pretože počiatočný bod bol daný, hobití Kraj v Anglicku, prenášali idealizovanú mapu z knihy na zvyšok Európy. Ale čím viac smerovali k severovýchodu, teda k Sauronovej ríši, tým menej dávala táto zemepisná alegória zmysel. Aj keď to tak dnes úplne nevyzerá, Rusko skrátka nebude Mordor.
Oko sa obracia k východu
Z mŕtveho bodu v bádaní sa teraz pokúša početnú obec fanúšikov vyviesť Mohammad Réza Kamali, zakladateľ Perzskej tolkienologickej spoločnosti. Pre presnosť je vhodné doplniť, že spomínaný iránsky nadšenec Tolkienova sveta túto teóriu na svojom blogu Arda.ir prezentuje vlastne už od roku 2012. Pozornosti však unikala kvôli jazykovej bariére. A vo všeobecnosti aj kvôli nedostatku pozornosti, ktorú eurocentricky orientovaní čitatelia venujú skutočným krajinám na východe.
Kamali surfoval s pomocou GoogleMaps nad strednou Áziou a pozastavil sa nad podivnou geomorfologickou „zhodou“ s literárnou predlohou. Tam, kde končí Tadžikistan a cez pohorie Pamír sa otvára k púšti Taklamakan obohnané skalistými hradbami pohoria Ťan-šan, vraj zbadal obrys z Tolkienovej mapy. „Pochopiteľne, že je to Mordor,“ povedal si vtedy a začal hľadať ďalšie podobnosti.
V Tolkienovom svete sa vraj Himaláje menia na Ephel Dúath – Pohorie tieňov, z Ťan-šanu sú razom Popolavé hory, Ered Lithui. Kruhový Pamír vraj má rovnaký tvar a nachádza sa presne v rovnakom rohu ako mordorská hora Udûn, kam sa Frodo a Sam pôvodne pokúšali dostať Čiernou bránou.
A ďalej? Čo napríklad dlhá rieka Anduin, tá, v ktorej vodách ležal toľko vekov Jeden prsteň? Tú Kamali uvidel o niečo južnejšie. Ako Indus, ktorý vo viac-menej priamom smere prebieha Pakistanom. Indus aj Anduina tečú na západ od veľkého reťazca hôr.
Jedným z dôležitých miest knižnej rieky je riečny ostrov Cair Andros, ležiaci severne od Osgiliathu. Taký by sme na Indu hľadali márne. Teraz. Ale pred rokom 1976 tam ešte bol. Zmizol totiž spolu so stavbou obrej priehrady Tarbela. A určite tam bol aj v tridsiatych a štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy Tolkien svoj svet a mapu vymýšľal.
Kamali si netrúfa označiť celý Tolkienov svet v Ázii. Ani sa do neho nepokúša vsunúť Kraj, Rohan alebo Gondor. Upozorňuje len na nápadnú podobnosť geomorfologických rysov s mapou severovýchodnej Stredozeme. A kto bude chcieť, s väčším alebo menším nadšením ich objaví tiež.
Koloniálny atlas ako inšpirácia
Nedá sa však tá podobnosť vysvetliť skôr jednoduchou náhodou? Aj nad tým sa Kamali zamýšľa. „Otázka, prečo by sa vlastne Tolkien, ktorý žil v Oxforde a študoval anglické povesti a germánsku mytológiu, obracal kvôli topografickej inšpirácii na indický subkontinent, ma pochopiteľne napadla tiež,“ hovorí zmierlivo. Ale možno práve v tom sa skrýva odpoveď.
„Kartografické znalosti o tejto časti sveta boli vtedy v Británii oveľa bežnejšie, než sú dnes,“ vysvetľuje Kamali . „Až do konca štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia boli krajiny, ktoré dnes poznáme ako Indiu a Pakistan súčasťou britského impéria. A ich veľmi podrobné mapy boli štandardnou súčasťou britských atlasov. Tolkien nemusel pre geografickú inšpiráciu podnikať dlhú cestu. Atlas mal v oxfordskej univerzitnej knižnici vždy na dosah ruky.“
Teória o krajinách Temného pána, ktoré začínajú kdesi za Pakistanom, pravdivá byť nemusí. Fanúšikov Tolkiena však potešila. Predstava, že topografické prvky Stredozeme nie sú iba fantáziou, ale pochádzajú zo skutočných miest nášho sveta a boli do mapy vryté, ich podnecuje k ďalšiemu hľadaniu.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.