Mnohí z nás veria príbehu o peniazoch, ktorý generáciám študentov rozprávala séria učebníc za posledných 150 rokov. Ako píše portál The Conversation, podľa tohto príbehu si pôvodne predstavujeme predmenovú barterovú ekonomiku, kde ľudia kupovali tovary a služby tak, že ich vymenili za iné tovary a služby.
Nakoniec sa objavila vhodná komodita – možno zlato alebo striebro – ako prijateľný prostriedok výmeny na uskutočňovanie obchodu a vhodná zúčtovacia jednotka na vyjadrenie hodnoty. Neskôr sa začali vydávať mince – nakoniec ich monopolizovali vlády – a neskôr stále papierové peniaze, úvery a bankové systémy.
Neexistujú žiadne dôkazy
Ako však vysvetľuje Steven Hail, docent na Torrens University Australia, problémom tohto príbehu je, že neexistujú žiadne historické dôkazy, ktoré by ho podporovali.
To potvrdzuje aj významná antropologička Caroline Humphreys: „Žiadny príklad výmennej ekonomiky, čistý a jednoduchý, nebol nikdy opísaný, nehovoriac o tom, že z nej vznikli peniaze... všetka dostupná etnografia naznačuje, že niečo také nikdy nebolo.” Odkiaľ sa teda presne vzali peniaze?
Hail sa opiera o dva slávne články o peniazoch od britského ekonóma Alfreda Mitchella-Innesa, ktoré majú už viac ako 100 rokov. „Pravdou je, že peniaze predchádzajú trhy. Vlády vynašli peniaze – nevznikli nezávisle od už existujúcich výmenných systémov.”
Začalo to na Blízkom východe
Trhové ekonomiky sa podľa neho jednoducho nemohli rozvíjať, kým neexistovali peniaze. Počas veľkej časti histórie existovali menové žetóny, ktoré ľudia považovali za peniaze, malú alebo žiadnu vnútornú hodnotu a mali formu hlinených tabuliek, paličiek z lieskového dreva, základných kovov, mušlí alebo papiera.
„Najstaršie formy toho, čo poznáme ako moderné peniaze – na odlíšenie od darčekových žetónov používaných na obradné účely v komunálnych skupinách – siahajú k počiatkom zdaňovania, účtovníctva a dokonca aj gramotnosti a matematickej gramotnosti. Tieto skoré meny boli zúčtovacími jednotkami používanými na hodnotenie daní, ktoré bolo potrebné zaplatiť prvým vládnym inštitúciám na Blízkom východe.”
Slovo šekel sa stále používa ako menová jednotka, ale pochádza zo starovekého Babylonu a vzniku samotných peňazí, teda pred viac ako 5-tisíc rokmi. „Myšlienka, že potreba platiť dane je to, čo vytvára dopyt po mene, bola dobre pochopená koloniálnymi vládami. Vedeli, ako zaviesť svoje meny do krajín, ktoré napadli. Aby prinútili miestnych obyvateľov dodávať prácu alebo tovar vláde, uvalili daňovú povinnosť – často daň z chatrče. Túto daň bolo možné zaplatiť iba pomocou meny kolónie.”
Nemali na výber
Miestni obyvatelia museli buď pracovať pre koloniálnu vládu, alebo dodávať tovar iným, ktorí tak robili, inak by nemali špecifickú menu potrebnú na platenie daní. Vznikol tak dopyt po mene koloniálnej mocnosti, ktorú potom vláda mohla minúť.
Ak by takáto vláda celkovo minula viac, ako vybrala na zdanenie (čo dnes poznáme pod pojmom hospodárenie s rozpočtovým deficitom) komunita by mohla pridať zvyšnú menu k svojim úsporám. Zdaňovanie a právny systém vytvorili dopyt po vládnych peniazoch a poskytli impulz pre rozvoj peňažnej ekonomiky.
„Dokonca aj dnes je to daňový systém, ktorý poháňa peňažný systém. Dopyt po vládnych peniazoch je zaručený, pretože ľudia ich potrebujú na zaplatenie federálnych daní,” hovorí Hail.
Skutočná fyzická hotovosť tvorí malú časť peňazí v obehu. Väčšina z toho, čo považujeme za peniaze, sa nachádza v našich bankových vkladoch, v skutočnosti je to veľa čísel v účtovnej knihe. Väčšinu týchto bankových vkladov vytvárajú banky, keď nám poskytujú pôžičky, a nejde vôbec o štátne peniaze – sú to súkromné peniaze, ktoré vytvárajú samotné banky.
Mena a jej hodnota
Keď ti banka poskytne pôžičku, táto pôžička sa stane pre banku aktívom, pretože ju musíš vrátiť aj s úrokmi. Úver sa však zároveň javí ako vklad finančných prostriedkov na tvoj účet, ktorý je pre banku záväzkom. Technicky povedané, obaja si navzájom dlžíte.
Na papieri to znamená, že teraz sú v systéme peniaze, ktoré tam predtým neboli. „Mena vydaná vládou bude mať vždy hodnotu, pretože je to účtovná jednotka potrebná na vymeranie a platenie našich daní. Akú hodnotu má mena, závisí od toho, koľko ekonomika vyprodukuje, aké ťažké je získať menu a koľko daní musíme zaplatiť.”
Ako dodáva Heil, „teória, že peniaze sa prirodzene objavili v súkromnom sektore, povzbudzuje ľudí, aby verili, že voľné trhy sú prirodzené systémy, do ktorých vlády iba zasahujú. Ale v skutočnosti prvé vlády vynašli samotné inštitúcie peňazí a trhov a regulačné rámce, ktoré určovali, ako tieto trhy fungujú av koho záujme.”