Železničná sieť na Slovensku má svoje najlepšie roky za sebou. Ľudia vo veľkom presadli do áut a tam, kde je cesta vlakom predsa len najpohodlnejšia, sa často stretávame s meškaním, výlukami či traťami v zdevastovanom stave. Nové trasy sa už roky nebudujú, skôr sa zachraňujú tie, do ktorých sa roky neinvestovalo.
Mix vyššie spomenutého spolu s rušením tratí, optimalizáciou či digitalizáciou sa postarali o to, že slovenské železnice (respektíve Železničná spoločnosť Slovensko a nákladný dopravca Železničná spoločnosť Cargo Slovakia) majú množstvo majetku, ktorý nepotrebujú.
Aká pleseň, taký dopyt
Na svojich webových stránkach ho preto ponúkajú na predaj, prípadne na prenájom. Aby sme boli presní, aktuálne je na predaj majetok v hodnote 21 514 133 eur. Na tom by samozrejme nebolo vôbec nič zlé - koniec koncov, takto nepotrebné budovy, priestory či pozemky nechátrajú a môžu byť opäť naplno využívané. Problém ale nastáva už v momente, keď si chce záujemca na webových stránkach pozrieť, čo železnice vlastne ponúkajú.
Inzeráty totiž často vyzerajú ako najhoršie, čo si mohol nájsť na rôznych bazárových stránkach pred vyše dekádou. Inzeráty majú krátky popis, málo fotografií, ktoré sú zvyčajne tak nekvalitné, že musíš chvíľu premýšľať, na čo sa vlastne pozerá.
Ďalšia vec je samotný stav objektov, ktoré sú ponúkané. Niektoré z nich sú v takom žalostnom stave, že človek nevie, či sa má smiať alebo plakať. Zhnité priestory, úchvatné maľby tak špecifické, že ich dokáže namaľovať len sama pleseň a v niektorých prípadoch dokonca výrazne prikrášlený stav predávaných nehnuteľností.
„Odpredaj nehnuteľností si ŽSR zabezpečujú vo vlastnej réžii,” reagovala pre Brainee hovorkyňa spoločnosti Vladimíra Bahýlová.
Doslova desivé priestory
Lepšie je však raz vidieť ako stokrát počuť čítať. Napríklad táto budova skladu v obci Ipeľský Sokolec. O stave budovy, ktorá je ponúkaná za 15 970 eur nie je reč, pričom dostupné sú len dve fotografie. Tie však zachytávajú len tú lepšiu časť budovy. Pri pohľade z druhej strany je vidieť nielen zničenú strechu, ale aj vlhké a plesnivé steny, ktoré vzhľadom na veľkosť môžu ovplyvňovať aj statiku stavby.
Najpodivnejšie fotografie priestorov pochádzajú priamo z Bratislavy, čo sa niekomu môže zdať pomerne zvláštne, najmä ak ide často o najdrahšie ponúkané priestory. Ak teda nerátame celý areál železničnej nemocnice s poliklinikou v širšom centre Košíc za vyše 11 miliónov eur.
Rôzne nebytové priestory naprieč našim hlavým mestom môžu byť zaujímavou investíciou, no ich fotografie na prvý pohľad pripomínajú prvé chabé pokusy umelej inteligencie o renderovanie. Na iných záberoch sú zase vidieť kilá plesne, zdevastované priestory či vlhké steny.
Výber toho najhoršieho, čo ŽSR na svojom webe ponúka v Bratislave, nájdeš v galérii nižšie:
Malý a ešte k tomu aj zbytočný
Nechýbajú ani bizarnosti v štýle malého (35 metrov štvorcových) pozemku za Hlavnou stanicu určeného pre „málopodlažnú zástavbu obytného územia“. Cena 8 225 eur v blízkosti centra hlavného mesta je síce lákavá, no stavba na trojuholníkovom svahovitom pozemku v podstate takmer nereálna.
„Niektoré z nehnuteľností sú na portáli zverejnené už dlhší čas. Záujem o nehnuteľnosti je otázkou ponuky a dopytu. Atraktívnejšie nehnuteľnosti sa podarí odpredať počas úvodných kôl ponukového konania. Niektoré z nehnuteľností sú v ponuke dlhší čas, avšak po opakovaných ponukových konaniach sa podarí odpredať väčšinu nepotrebného majetku. Neodpredaný majetok môže zostať aj v režime prenájmu,” vysvetlila Bahýlová.
Nákladný dopravca Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorého stopercentným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy SR, momentálne neponúka žiadne priestory na predaj, ale iba na prenájom.
Budovy sú však vo viditeľne lepšom stave. Ide najmä o administratívne budovy, skladové priestory či depá rôznych veľkostí. Ich celý zoznam nájdeš na tomto webe.
Koho je to vina?
Možno sa pýtaš, koho vlastne viniť za zanedbaný stav ponúkaných priestorov. Ukázať prstom na jedného vinníka je však náročné. Železnice Slovenskej republiky spravujú majetok štátu a pri jeho prevode sú povinné postupovať podľa zákona.
Podľa neho je podmienkou predaja majetku a uzatvorenia kúpnej zmluvy udelenie predchádzajúceho súhlasu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky alebo výnimky vlády SR. Najvyšší cenový návrh zase musí byť schválený vedením ŽSR.
Po jeho schválení sa vec následne postúpi k odsúhlaseniu rezortnému ministerstvu alebo vláde SR a až po udelení súhlasu sa uzatvorí kúpna zmluva. Môžeme teda len hádať, či sa železnice chceli majetku vzdať skôr, ako začal chátrať. Dá sa pochopiť aj to, že už neinvestovali do zdevastovaných priestorov, aby ich mohli prípadne predať za vyššiu cenu. Prečo ale ponuky fotia na mobil odhadom z roku 2006, zostáva záhadou.
„Financovanie ŽSR v oblasti správy, údržby a opráv budov je dlhodobo poddimenzované. Obmedzené finančné prostriedky ŽSR investujú skôr do prevádzkových budov, než do trvalo nepotrebného majetku,” reagovala hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová na otázku Brainee, či spoločnosť nemá záujem o drobné rekonštrukčné práce, ktoré by prípadne vedeli zodvihnúť ceny odpredávaných objektov.
