Bez cenzúry
Problémy so zákonom sa rovnako ako zhoršujúca sa drogová závislosť podpísali na komikovom zdraví a Lenny sa nakoniec rozhodol vrátiť domov do New Yorku a zostať nejaký čas v ústraní. Lenže v rodnom meste už sa zbiehali jeho veľmi vplyvní nepriatelia. Hlavný okres prokurátor v spolupráci s miestnymi cirkevnými predstaviteľmi vrátane arcibiskupa zahájil vlastné vyšetrovanie jeho show.
Keď na jar v roku 1964 po dlhšej pauze vystúpil v populárnom nočnom klube v Greenwich Village, diváci sa ako vždy od smiechu chytali za brucho. Nikto ale netušil, že v prvej rade sedia dvaja policajti v civile, ktorí všetko starostlivo nahrávali. Na základe tohto záznamu bol Lenny v apríli toho istého roku zatknutý a obvinený z porušenia newyorského zákona zakazujúceho „obscénne reči, ktoré by mohli mať zlý vplyv na mravy mládeže a ďalších osôb“. Tentokrát mu hrozili tri roky natvrdo.
Známe osobnosti umeleckého sveta – vrátane hercov Paula Newmana, Elizabeth Taylorovej, Richarda Burtona, vtedy ešte komika a začínajúceho filmára Woodyho Allena alebo speváka Boba Dylana – podpísali petíciu žiadajúcu stiahnutie obvinení: „Pevne veríme, že by Lenny Bruceovi malo byť umožnené ďalej vystupovať, bez cenzúry a obťažovania,“ písali slávni umelci v texte.
Takto by to nešlo!
Lenny si najal tím špičkových právnikov, ktorí sa špecializovali na spory ohľadom výkladu prvého dodatku Ústavy. Súdny proces začal v júli a celkom zaplnená súdna sieň počúvala, ako obžaloba predkladá svoje argumenty vrátane zvukového záznamu spomínaného vystúpenia. Policajti, ktorí záznam údajne nahrali, potom mali za úlohu vykonať rekonštrukciu „simulovanej masturbácie“, ktorú Lenny predvádzal na pódiu.
Obaja uniformovaní muži boli celí červení od hanby, ale ľudia v súdnej sieni sa skvelo bavili a obžalovaný si neodpustil poznámku „páni, takto by to asi nešlo“. Obhajoba nechala predvolať radu svedkov, od literárnych kritikov až po psychológov, ktorá sa snažili dokázať, že niektoré scény vystúpení síce mohli byť urážlivé a nevhodné, ale rozhodne nie natoľko, aby mohli viesť k odsúdeniu.
Ako hovoriť neslušne
Pojednávanie trvalo štvrť roka a v novembri 1964 bol Lenny Bruce odsúdený na štyri mesiace nepodmienečne. Samozrejme, podal odvolanie a zatiaľ zostal na slobode na kauciu, ale nemohol si nájsť prácu. Kvôli možným opletačkám s úradmi si nikto netrúfol zorganizovať vystúpenia odsúdeného komika.
Po zaplatení drahých právnikov bol Lenny na mizine a navyše potreboval stále viac peňazí na drogy. Jeho priateľ a zakladateľ časopisu Playboy Hugh Hefner mu navrhol, aby napísal svoj životopis a ten potom v rokoch 1964 až 1965 v časopise s logom zajaca vychádzal na pokračovanie.
Neskôr bol vydaný knižne pod názvom Ako hovoriť neslušne a ovplyvňovať ľudí. Výsledku odvolania sa Lenny nedožil. Dňa 3. augusta 1966 bol nájdený mŕtvy v kúpeľni svojho domu v Los Angeles. Ležal nahý na zemi a vedľa seba mal injekčnú striekačku s morfiom. Mal len 40 rokov.
Milosť po smrti
Stand-up komik Lenny Bruce se svojimi obdivovateľmi považovaný za „mučeníka slobody prejavu“, ktorý vyšliapal cestu generáciám svojich nasledovníkov. V roku 2003 sa mnohí z nich opäť postavili na jeho obranu, keď podpísali petíciu pre newyorského guvernéra Georgea Patakiho žiadajúci aspoň posmrtnú spravodlivosť. V decembri toho istého roka, teda 37 rokov po svojej smrti, Lenny Bruce oficiálne obdržal milosť.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
