Mnohí hovoria, že je to prvá sériová vrahyňa, iní tomu nechcú veriť. Samozrejme, nie je úplne jednoduché jednoznačne povedať, ktorá žena si tento titul so sto percentnou istotou zaslúži. Legenda ale hovorí o žene menom Lavinia Fisher. Historické záznamy prvenstvo pripisujú Jane Toppan, ktorá sa priznala k vražde 31 ľudí. Nech je to ako chce, my si predstavíme obe ženy.
Jej život
Lavinia sa narodila v roku 1793, ale veľa informácií z jej detstva je stále neznámych. Historické záznamy síce pochybujú o tom, či sú všetky legendy o žene pravdivé, faktom je, že za svoje činy bola napokon potrestaná trestom smrti.
Keď Lavinia dospela, vydala sa za Johna Fishera. Manželia spolu žili neďaleko Charlestonu v Južnej Karolíne. Otvorili si hotel, ktorý nazvali Six Mile Wayfarer House. Spravovali ho začiatkom 19. storočia. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby v ňom nezačali miznúť muži, ktorí sa v hoteli ubytovali. Išlo prevažne o cestovateľov a obchodníkov, ktorí sa zastavili na noc na ceste do prístavného mesta. Lavinia na prvý pohľad vyzerala ako šarmantná žena, ktorá sa s hosťami rozprávala o ich cestách. Napokon ich ale otrávila, keď do čaju pridala listy z oleandra.
Nikto v meste by nepovedal, že by pár bol niečoho takého schopný. Lavinia bola síce známa tým, že s mužskými hosťami flirtovala, ale to ešte nenaznačovalo, že by ich bola schopná zabiť. Krásna 27-ročná žena sa v rozhovoroch venovala financiám a zaujímala sa, v akom odbore hostia pracujú, alebo čo si plánujú kúpiť či vymeniť v Charlestone. Ak sa jej zdali zámožní, Lavinia im podávala čaj otrávený oleandrovými listami. Následne ich poslala do svojej izby, aby tam strávili noc, z ktorej sa už ale mnohí neprebudili.
Keď sa Lavinia hostí takýmto spôsobom zbavila, nastúpil jej muž. John sa vkradol do ich izieb a okradol ich hneď, ako čaj zapôsobil. Niektorí muži na otravu zomreli a John ich pochoval pod hotelom. Boli ale prípady, keď muži len upadli do bezvedomia, čo Johnovi poskytlo čas okradnúť ich.
Medzi miestnymi sa začali príbehy šíriť, keď sa muži sťažovali na skupinu podvodníkov, ktorí podvádzali pri pokri v miestnych hostincoch. Preto zhromaždili skupinu strážcov, ktorí sa vo februári 1819 vybrali k Fisherovcom. Napokon ale odišli a nechali na stráži jedného muža menom David Ross.
Na druhý deň ale David Ross zažil nepekné prekvapenie. Zaútočili na neho dvaja muži, medzi ktorými bola aj samotná Lavinia. Márne sa u nej snažil nájsť pomoc, namiesto toho ho začala škrtiť a rozbila mu hlavu o okno. Ross to prežil, utiekol a zalarmoval úrady.
Zatkli ich
Ich osudným hosťom sa stal John Peeples, ktorý cestoval z Georgie a zastavil sa v hoteli, unavený z cesty. Privítala ho Lavinia, krásna ako vždy, ktorá mu ale oznámila, že nemajú voľnú izbu. Aj napriek tomu ho pozvala na čaj. Jej manžel ho celý čas pozoroval. Lavinia sa s ním rozprávala a samozrejme, nezabudla ani na vyzvedanie. Napokon spolu s čajom priniesla aj dobré správy v podobe zrazu uvoľnenej izby.
Johnovi sa čaj nepozdával, ale nechcel byť neslušný. Preto namiesto toho, aby ho rovno odmietol, vylial ho, keď sa nepozerala. Napokon mu ukázala jeho izbu. A v tom momente začal uvažovať, prečo sa ho vypytovala všetky tie otázky. Začínal mať pocit, že sa stal terčom krádeže. Neľahol si do postele, ale sadol si do kresla pri dverách, v ktorom sa cítil bezpečnejšie. Zadriemal, ale o chvíľu ho zobudil hlasný hluk. Keď otvoril oči, videl, že posteľ, v ktorej mal spať, zmizla v hlbokej diere pod podlahou. Preto vyskočil z okna a utiekol, aby to nahlásil.
Polícia dvojicu zatkla spolu s ďalšími dvomi mužmi, s ktorými spolupracovali. Hotel prehľadali. Šerif údajne našiel množstvo predmetov, ktoré boli skryté v chodbách. Predpokladalo sa, že patrili cestovateľom, ktorí si na prenocovanie vybrali práve ich hotel. Okrem toho našli aj čaj s prímesou byliny, ktorá mohla ľudí uspať na niekoľko hodín a tiež našli aj pozostatky.
Spolu až do konca
Samozrejme, manželia svoju vinu nepriznali. Do súdneho procesu ale museli zostať vo väzení, pričom ich spolupáchateľov prepustili na kauciu. Súdne pojednávanie sa konalo v máji, ale porota sa nestotožnila s ich tvrdením, že sú nevinní. Uznala ich vinnými z viacerých lúpeží a vrážd, a odsúdila ich na trest smrti obesením. Dostali ale lehotu na odvolanie sa.
Svoje čakanie si spríjemňovali vymýšľaním plánu úteku. Boli umiestnení v jednej cele, ktorá navyše nebola prísne strážená. To im umožnilo vytvoriť dlhé lano z väzenskej bielizne. A tak 13. septembra uskutočnili svoj plán, ale ten nevyšiel úplne podľa predstáv. John sa síce von dostal, no lano sa pretrhlo a Lavinia spadla späť do cely. A keďže John nechcel odísť bez svojej manželky, vrátil sa do cely aj on. Následne boli držaní pod prísnejším dohľadom.
Vo februári 1820 súd zamietol ich odvolanie a popravu naplánovali na koniec mesiaca. Keď prišiel ich osudný deň, Lavinia požiadala, aby mohla mať na sebe svadobné šaty. Odmietla k šibenici kráčať peši, preto ju museli zdvihnúť a niesť pritom, ako sa hnevala a rozčuľovala. Predtým, ako jej pritiahli slučku okolo krku, do davu zakričala: „Ak chcete do pekla poslať nejaký odkaz, dajte mi ho, ponesiem ho.“ Následne skočila sama. Prizerajúci dav neskôr prezradil, že nikdy nevideli taký zlý pohľad alebo mrazivý úškrn, aký mala Lavinia.
Historické záznamy ju za prvú sériovú vrahyňu nepovažujú
Na ich pozemku síce vykopali niekoľko pozostatkov, no nič s istotou nedokazuje, že ich zavraždili práve Fisherovci. Hoci sa o Lavinii traduje, že ide o prvú ženskú sériovú vrahyňu, prvenstvo si podľa záznamov zaslúžila skôr žena Jane Toppan, ktorá sa priznala k 31 vraždám v roku 1901.
Jane Toppan
Narodila sa v roku 1880. Ako 26-ročná pracovala ako zdravotná sestra v Bostone. Celkovo 31 pacientom podala smrtiacu injekciu morfia. Pri niektorých pacientoch sfalšovala aj lekárske záznamy, aby v nemocnici zostali dlhšie. Napokon sa ukázalo, že bola zodpovedná za úmrtie až 70 pacientov. Keď ju zadržali, priznala sa, že chcela zabiť viac ľudí ako ktokoľvek, kto kedy žil. Do väzenia ju neumiestnili pre jej pokusy o samovraždu. Vyhlásili ju za nepríčetnú a na 40 rokov ju umiestnili do štátnej psychiatrickej liečebne. Zomrela neskôr vo väzbe.
