Ak patríš medzi fanúšikov hororových filmov, tento článok je presne pre teba. Len s tým rozdielom, že tieto desivé príbehy sa skutočne odohrali v známych hoteloch, ktoré sú dnes vyhľadávané turistami.
Congress Plaza Hotel v Chicagu
Prvý prípad opisuje Adele Langerovú, židovku, ktorá pochádzala z Česka. Do Ameriky prišla spolu so svojimi dvoma synmi a v auguste 1929 sa ubytovali v hoteli Congress Plaza. Adele tam mala počkať na svojho manžela, ktorý sa ale ani po týždňoch neukázal. Samozrejme, Adele mala veľké ťažkosti nájsť si prácu, čo vytvára istý nátlak na ľudí, a preto zažívala čoraz väčší stres, píše sa na portáli Yahoo.
Ono to zatiaľ neznie desivo, určite si hovoríš, že s niečím podobným sa pasovali mnohí. Príbeh ale pokračuje tým, že sa hovorí, ako Adele mala vystrčiť jedného z jej synov z okna, z ktorého následne mala vyskočiť aj ona sama. Telo jej šesťročného syna sa neodviezlo do márnice a povráva sa, že sa v hoteli pohybuje ako duch.
Z toho dôvodu je izba číslo 1252 od toho dňa uzavretá pre verejnosť, pretože v nej „straší“. Dokonca až tak moc, že z dverí odstránili kľučku a dvere zaistili tak, aby sa nedali otvoriť. Preto ak sa náhodou objavíš v tomto hoteli, radšej nepokúšaj osud a tejto izbe sa vyhni.
L’Hôtel d’Alsace v Paríži
Viktoriánske časy boli pre homosexuálnu komunitu obzvlášť kruté. Homosexuáli boli často mučení a odsudzovaní na základe zákona. Kruté časy si zažil aj dramatik Oscar Wilde, keď ho obvinili z aféry s lordom Alfredom Douglasom. Wildeovi nezostávalo nič iné, len v roku 1897 utiecť zo Spojeného kráľovstva do Francúzska, kde zakotvil práve v hoteli L’Hôtel d’Alsace.
V ňom si ale rezervoval izbu, ktorú si nemohol dovoliť, ale keďže tušil, že môže čoskoro zomrieť, objednal si to najdrahšie šampanské, ktoré sa v hoteli ponúkalo. Napokon v roku 1900 zomrel na akútnu meningitídu, zápal mozgových blán.
Síce v tomto prípade túto izbu neuzatvorili a nestraší v nej duch Oscara Wildea, jeho smrť hotelu priniesla dobrú reklamu. Jeho názov skrátili len na L’Hôtel a stal sa populárnym po celom svete.
The Cecil Hotel v Los Angeles
Hotel bol pôvodne otvorený v 20. rokoch 20. storočia. Jeho cieľová skupina zákazníkov boli predovšetkým medzinárodní obchodníci či cestujúci strednej triedy. Po tom, ako vypukla veľká hospodárska kríza v roku 1929 sa hotel už nepýšil svojou klientelou, ale bol nútený prejsť na ponuku lacnejšieho prenájmu izieb pre dlhodobých aj krátkodobých zákazníkov. Počas desiatich rokov v hoteli spáchali samovraždu štyria nájomníci.
A keďže hotel má až 14 poschodí, niet sa čomu čudovať, že ôsmi z nich sa rozhodli skončiť so životom práve skokom z okna. Aj napriek tomu nie všetky prípady boli skutočne prehlásené za samovraždu, keďže podľa mestských záznamov mohli byť niektoré úmrtia len „náhodné“.
V roku 2015 z budovy skočila posledná osoba. A to sa týka len skokov. Hovorí sa aj o úplne inom prípade, ktorý asi zamrazí každého. V roku 1944 sa v hoteli ubytovala 19-ročná žena, ktorá v izbe porodila svoje dieťa. Po pôrode sa u nej zjavne neprebudili materské city a dieťa, čerstvo narodené, vyhodila z okna.
Na základe informácií žena nevedela, že je tehotná a myslela si, že sa dieťa narodilo mŕtve. Koroneri ale potvrdili, že dieťa po pôrode žilo. Ženu nijakým spôsobom nepotrestali z dôvodu jej nepríčetnosti. A to nie je všetko, čo sa spája s hotelom.
9. januára 1947 sa stratila žena menom Elizabeth Shortová, ktorá bola známa pod prezývkou „Čierna Dahlia“. Jej telo sa našlo o niekoľko dní niekoľko kilometrov od hotela. Telo bolo brutálne zohavené. Ak sa začínaš pýtať na súvislosť s konkrétnym hotelom, tak sa povráva, že ju niekoľko dní predtým, ako našli jej telo, videli v hotelovom bare. Túto informáciu, samozrejme, nikto nepotvrdil, a dodnes je záhadou.
Sériový vrah
V hoteli Cecil sa neubytovali len samovrahovia či tehotné ženy, ale aj sériový vrah Richard Ramirez. Za noc platil 14 dolárov a popritom sa v hoteli venoval svojej obľúbenej činnosti – zabíjaniu. „Preslávil“ sa najmä tým, že svoje zakrvavené oblečenie hádzal do hotelového kontajnera a následne sa výťahom do svojej izby vyviezol úplne nahý. Asi by nikto z nás nechcel vo výťahu stretnúť nahého muža, ktorý je len tak mimochodom sériový vrah.
Hotel Saint Vincent v New Orleans
Tento konkrétny hotel nebol hotelom od začiatku. Pôvodne bol v roku 1861 otvorený ako útočisko pre deti Saint Vincent. Opustené deti si v ňom našli svoje miesto najmä počas občianskej vojny, a väčšina z nich sa už nikdy nestretla so svojimi rodičmi.
Ako nízkorozpočtový hotel začal fungovať v 90. rokoch 20. storočia a následne sa z neho stal módny, excentrický hotel, ako ho väčšina ľudí pozná dnes.
Chateau Marmont v Hollywoode
Hotel je neslávne spájaný s mnohými úmrtiami. Vo februári 1982 sa v hoteli ubytoval John Belushi, ktorého 5. marca našli v izbe v bezvedomí. Dôvodom bolo predávkovanie. Ďalšie úmrtie sa datuje do roku 2004, keď sa v ňom ubytoval módny fotograf Helmut Newton, ktorý dostal infarkt v garáži hotela a narazil do steny.
Okrem toho bol v roku 2017 uverejnený článok v denníku New York Times, v ktorom sa opísal prípad spojeného s majiteľom hotela Andreho Balazsa, ktorý mal byť zapletený do niekoľkých prípadov sexuálnych útokov. Ako sa neskôr ukázalo, izby v hoteli využívali mnohí slávni fotografi, vrátane Maria Testina, aby v nich páchali sexuálne útoky.
The Stanley Hotel v Colorade
Hotel, ktorého história tiež nebola prajná, sa otvoril v roku 1909. Majiteľom bol Freelan Oscar Stanley, ktorý hotel zriadil na základe zistenia, že horský vzduch mu pomáha s liečením tuberkulózy. Hotel bez problémov vydržal dva roky, potom ho postihla povodeň a vypadol elektrický prúd.
Stanley sa preto rozhodol, že do každej izby umiestni plynovú lampu, aby mali hostia svetlo aj v prípade, že vypadne elektrina. Toto riešenie sa ale stalo osudným v izbe číslo 217, kde sa plyn nahromadil. Hlavná upratovačka Elizabeth Wilsonová do konkrétnej izby prišla so sviečkou, čo spôsobilo obrovský výbuch, pričom sa prepadla na prvé poschodie do jedálne.
Elizabeth nejakým zázrakom túto nešťastnú nehodu prežila, ale istý čas bola v kóme. Po prebudení a zotavení sa do hotela opäť vrátila a pracovala tam až do roku 1950. Následne zomrela a hovorí sa, že jej duch je uväznený v hoteli a straší v izbe.
Zaujímavosťou je, že hotel navštívil aj známy spisovateľ Stephen King, autor mnohých hororových kníh, ktorého práve pobyt na spomínanom mieste inšpiroval pre jeho román Osvietenie.
Hotel Henry v New Yorku
Budova, v ktorom dnes nájdeš hotel Henry bol v roku 1880 pôvodne otvorený ako Buffalo NY State Asylum for Insane (Útočisko pre nepríčetných). Navrhli ju tak, aby bola dobre osvetlená slnečným svetlom a zamestnanci boli známi svojím súcitom.
Zariadenie ale naplnili stovky pacientov, preto sa životné podmienky zhoršili. Zavreli ho ako nemocnicu v 70. rokoch 20. storočia a budova sa začala prerábať na hotel. V súčasnosti sa v ňom nachádza 88 izieb a široké chodby sú využívané na špeciálne podujatia.
The Crescent Hotel v Arkansase
Posledný hotel, ktorý ti predstavíme, už od svojich začiatkov začínal ako ubytovacie zariadenie v roku 1886. Bolo to luxusné miesto s veľkou jedálňou, bazénom, kurtmi na tenis či kroket a nachádzal sa v ňom honosný nábytok.
Ako hotel fungoval do roku 1908, potom sa budova využívala ako vysoká škola a konzervatórium pre mladé ženy. V roku 1924 sa škola zatvorila pre finančné problémy, ale o šesť rokov neskôr ju znovu otvorili ako juniorskú vysokú školu. Túto funkciu plnila do roku 1934.
O tri roky neskôr budovu kúpil Norman Baker, ktorý ju chcel premeniť na onkologickú nemocnicu. Tvrdil totiž, že ľudí dokáže vyliečiť z rakoviny, ale v skutočnosti nemal žiadne lekárske vzdelanie či licencie.
Síce žiadneho pacienta priamo vo svojej starostlivosti nezabil, ale jeho podvodná liečba celý proces urýchlila a zhoršila im aj bolesti. Ľudia jednoducho ukrutne trpeli. Hotel mal počas niekoľkých desaťročí niekoľkých majiteľov, až napokon skončil u Marty a Elise Roenigkovcov, ktorí ho prerobili späť na pôvodnú podobu a pridali aj luxusné kúpele.
