K-129 – ukradnutá ponorka
Trieda, do ktorej ponorka K-129 patrila, sa v Sovietskom zväze označovala ako projekt 629A (v kóde NATO Golf II). Išlo o diesel-elektrické oceánske ponorky vyzbrojené trojicou balistických rakiet R-21 s motormi na kvapalné palivo. Tie spaľovali asymetrický dimetylhydrazín a ako okysličovadlo používali zmes oxidu dusičitého a kyseliny dusičnej. Rakety sa pred vypustením tankovali na palube ponorky, čo samo osebe hraničilo s alchýmiou. R-21 však bola prvou sovietskou balistickou strelou, ktorú bolo možné odpáliť pod vodou.
Ponorka bola zaradená do Tichomorskej flotily 31. decembra 1959. Vo februári 1968 sa vydala na svoju tretiu plavbu v rámci jadrového odstrašenia. V tom čase boli komunikačné možnosti s ponorkou výrazne obmedzené, aby sa zabránilo nepriateľovi lokalizovať vysielač. Sovietske námorníctvo začalo tušiť, že niečo nie je v poriadku až v marci, keď ponorka dva týždne nereagovala. Začala sa rozsiahla pátracia akcia, ale bezvýsledne. Ponorka zmizla aj s 98 členmi posádky.
Američania mali presnejšie informácie o polohe stratenej ponorky vďaka systému SOSUS (Sound Surveillance System), ktorý zachytil podvodný výbuch. V roku 1974 sa im v rámci projektu Azorian podarilo pomocou lode USNS Hughes Glomar Explorer (T-AG-193) vyzdvihnúť časť vraku. Časť obsahovala dve torpéda s jadrovými hlavicami a telá šiestich mužov, ktoré Američania pochovali s vojenskými poctami. Súčasťou boli aj kódové knihy, ktoré údajne „zabavila“ CIA.
Príčinu nehody sa nepodarilo objasniť. Špekuluje sa o výbuchu vodíka pri nabíjaní batérií, zrážke s ponorkou USS Swordfish alebo výbuchu balistickej rakety na palube. Príčinou mohla byť aj neskúsenosť posádky, keďže 40 mužov na poslednej plavbe boli úplní nováčikovia.
Ponorka číslo 361 – dôchodca po omladzovacej kúre
Čínska ponorka číslo 361 s názvom Great Wall patrí do triedy Typ 035G (v kóde NATO Ming III). Konštrukčne vychádza zo sovietskych diesel-elektrických ponoriek projektu 633 (kód NATO Romeo), ktorých plány poskytla sovietska vláda Číňanom v rámci vojenskej pomoci v roku 1963. Ponorky začali vyrábať pod označením Typ 033.
Číňania ponorky priebežne modernizovali. Vybavili ich napríklad francúzskymi sonarmi, vlastnou elektronikou, systémom AIP (Air Independent Propulsion) a upravili ich na odpaľovanie riadených striel. V dôsledku toho sa im podarilo zvýšiť ich bojové schopnosti. Pôvodná koncepcia však stále vychádzala z nemeckého vojnového typu XXI. Celkovo bolo vyrobených 23 kusov.
Ponorka číslo 361, patriaca 12. ponorkovej brigáde, sa v roku 2003 zúčastnila na cvičení v Žltom mori. Okrem stálej posádky pozostávajúcej z 55 mužov bolo na palube 13 kadetov Čínskej námornej akadémie, ktorí absolvovali následný výcvik.
Námorníctvo začalo po ponorke pátrať po tom, čo sa odmlčala. Po 10 dňoch driftovania na mori ju našli čínski rybári. Námorníctvo ju odtiahlo do prístavu Ta-lien v provincii Liaoning. Všetci členovia posádky boli nájdení zrútení na svojich stanovištiach, bez známok násilia alebo paniky. Predpokladá sa, že ponorku postihla porucha pohonného a bezpečnostného zariadenia AIP, ktoré bolo navrhnuté tak, aby v prípade poruchy automaticky vypínalo diesely. Posádka sa udusila po tom, ako motory spotrebovali všetok kyslík.
Išlo o jednu z najväčších katastrof v histórii čínskeho námorníctva. Veliteľ námorníctva, politický komisár, náčelník štábu a päť ďalších vysokých dôstojníkov bolo odvolaných zo svojich funkcií. Predseda Ústredného vojenského výboru (minister obrany) vyjadril sústrasť pozostalým obetí.