V 90. rokoch sa krúžkovali inzeráty, neskôr sa práca hľadala prakticky iba cez portály na internete. V posledných rokoch sa však „pracovné zoznamovačky“ čoraz častejšie odohrávajú aj na sociálnych sieťach. LinkedIn či Facebook podľa prieskumov využíva na hľadanie práce viac než 70 percent ľudí a medzi mladými je toto číslo ešte vyššie.
„Kedysi sociálne siete slúžili najmä ako doplnkový kanál ku klasickým pracovným portálom, dnes sú pre mnohé profesie najdôležitejším zdrojom pracovných ponúk. Pandémia tento trend ešte urýchlila. Až 85 percent zamestnávateľov priznáva, že pred pohovorom si prezerá profily kandidátov na sieťach,“ cituje zo štatistík Jiří Halbrštát, riaditeľ náboru a marketingu v personálnej agentúre ManpowerGroup.
Firmy už nečakajú – talenty lovia priamo na sieťach
Pri „love talentov“ na sieťach sa zmenili aj úlohy hráčov. Kedysi firmy ako rybár s udicou čakali, kto sa chytí na návnadu. Dnes samy prehľadávajú vody internetu a často sa snažia uloviť aj talentovaných ľudí, ktorí práve žiadnu prácu nehľadajú. „Firmy tu nielen zverejňujú voľné pozície, ale aj aktívne oslovujú potenciálnych kandidátov. Sociálne siete jednoducho otvorili nový priestor, kde sa firmy a uchádzači stretávajú prirodzenejšie, dynamickejšie a často efektívnejšie než kedykoľvek predtým. Kto tento trend ignoruje, vyraďuje sám seba z hry,“ upozorňuje Halbrštát.
Ako môže takáto dynamika medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi fungovať v praxi? Napríklad takto: „Firma hľadala marketéra a zišlo sa jej obrovské množstvo zaujímavých ľudí. Nakoniec sa, pochopiteľne, musela rozhodnúť pre jedného kandidáta. Toho druhého, ktorého musela odmietnuť, tak hiring manažér s jeho súhlasom ponúkol na LinkedIne,“ opisuje Jitka Kouba z Grafton Recruitment.
Bez LinkedInu? Pre personalistu si neviditeľný
Šťukou v rybníku sociálnych sietí je už dlhé roky práve LinkedIn a nič sa na tom nemení. Naopak, účtov na najväčšej kariérnej sieti stále pribúda – v súčasnosti má profil údajne vyše dva milióny českých používateľov, pričom 600-tisíc z nich je na sieti aktívnych každý mesiac.
A niet sa čomu čudovať. Pri viacerých profesiách je priam povinnosťou mať na najrozšírenejšej pracovnej sieti svoj profil a starať sa oň. „LinkedIn je v podstate nevyhnutnosťou pre každého z radov bielych golierov, ktorý si hľadá prácu. Z pohľadu kandidáta aj personalistu. Ak ho uchádzač nemá, firma sa bude pýtať, čo a prečo skrýva,“ hovorí Jitka Kouba, marketingová riaditeľka agentúry Grafton Recruitment.
LinkedIn totiž nie je len obyčajná nástenka so životopisom. „Sieť umožňuje vytváranie profesionálneho portfólia, ale aj sledovanie kariérnych trendov a budovanie osobnej značky, čo je dnes pri hľadaní práce kľúčové,“ vysvetľuje Jiří Halbrštát.
TikTok či YouTube: aj krátke video ťa môže priviesť k práci snov
Zaujímavú prácu si však môžete nájsť aj na Facebooku, Instagrame, sieti X (bývalý Twitter), ba dokonca aj na TikToku či YouTube. „Facebook a Instagram sa ukazujú ako efektívne nástroje na nábor v odboroch, ako je retail, gastronómia, marketing či kreatívny priemysel. Firmy tu využívajú cielenú reklamu na pracovné ponuky, čo im umožňuje osloviť uchádzačov podľa lokality, vzdelania alebo záujmov,“ vysvetľuje Halbrštát a dodáva, že Facebook ako pracovný nástroj čoraz častejšie využívajú aj modré goliere – remeselníci, robotníci či logistickí pracovníci, ktorí tu nachádzajú nových zamestnávateľov.
TikTok a YouTube sa podľa personalistov stali nečakane zaujímavými loviskami pre oslovovanie mladej generácie – krátke videá s tipmi na prácu, zákulisie firiem či neformálne prezentácie zamestnávateľov majú na uchádzačov často väčší dosah než formálny pracovný inzerát.
Keď sociálne siete otvoria dvere do top firiem
Milovníci surfovania po sociálnych sieťach tak môžu mať pre svojich kritikov skvelú výhovorku: „Neulievam sa, hľadám prácu.“ Najmä ak pridajú pár zaujímavých príbehov.
„Jeden softvérový vývojár nemal v životopise žiadne prestížne zamestnanie, ale aktívne sa zapájal do technických diskusií na Twitteri. Zdieľal svoje poznatky o programovaní, open-source projekty a odpovedal na otázky iných vývojárov. Jeden z jeho komentárov o optimalizácii kódu si všimol inžinier z Googlu, ktorý ho pozval na neformálny pohovor,“ opisuje Jiří Halbrštát.
Ako to dopadlo? Programátor sa dostal do výberového konania a napokon prácu získal. „Štandardnou cestou cez HR oddelenie by pravdepodobne neuspel pre chýbajúce referencie a prax vo veľkých firmách,“ dodáva Halbrštát a pridáva ešte jeden príbeh: „Mladá absolventka marketingu, ktorá nemala žiadnu výraznú pracovnú skúsenosť, začala aktívne publikovať na LinkedIne príspevky o digitálnom marketingu, tvorbe obsahu a analytike. Zdieľala prípadové štúdie, svoje školské projekty i analýzy aktuálnych trendov. Jej profil začal získavať pozornosť, až ju oslovil personalista z nadnárodnej spoločnosti s ponukou pozície junior marketingovej špecialistky – bez toho, aby sa o miesto priamo uchádzala.“
Personalisti dnes nehľadajú len atraktívne životopisy, ale najmä zaujímavé osobnosti. Kto na LinkedIne aktívne zdieľa svoje znalosti, píše blogy alebo tvorí odborný obsah na YouTube, je pre firmy atraktívnejší než ten, kto len pasívne rozposiela životopisy.
Čo personalisti neprepáčia
Sociálne siete vám môžu priniesť skvelú prácu, ale rovnako rýchlo vás o ňu môžu pripraviť. Personalisti totiž často kandidátom preverujú sociálne siete, a to nielen LinkedIn, ale aj Facebook, Instagram či X.
Na ktoré neduhy na sociálnych sieťach sú najviac citliví?
- Negatívne komentáre o bývalom zamestnávateľovi – kritizovať bývalého šéfa na Facebooku či LinkedIne je najrýchlejšia cesta, ako si zavrieť dvere do iných firiem.
- Nevhodné fotografie a obsah – alkoholové excesy, konfliktné politické vyjadrenia, rasistické a xenofóbne príspevky, vulgarizmy, šírenie dezinformácií... To všetko môže byť dôvodom na vyradenie.
- Príliš neformálny štýl – prehnane ležérna komunikácia alebo gramatické chyby v profiloch môžu pôsobiť neprofesionálne.
Prvý bod je obzvlášť dôležitý, zhodujú sa všetci oslovení personalisti. „Digitálna stopa určite môže uchádzača diskvalifikovať z výberového konania. Predovšetkým v prípade, ak ohovára bývalého zamestnávateľa alebo šíri extrémistické názory,“ potvrdzuje Aneta Typoltová, HR špecialistka spoločnosti Pluxee ČR.
To však neznamená, že vaše profily na sociálnych sieťach musia byť suché ako púšť Atacama. Práve naopak. „Bežné osobné názory, humor alebo neformálne príspevky väčšinou nepredstavujú problém, pokiaľ nezasahujú do oblasti diskriminácie, nenávisti či poškodenia reputácie firmy. Napriek tomu by som každému odporučil zverejňovať informácie zo súkromného života iba pre okruh priateľov, aby neboli viditeľné pre kohokoľvek,“ radí Jiří Halbrštát.
Offline na sieťach
Problémom však môže byť aj to, keď sociálne siete vôbec nevyužívate – najmä ak pracujete napríklad v marketingu. „K sociálnym sieťam mám dlhodobo akýsi odpor. Síce mám účet na Facebooku, ale už roky naň nechodím. A to isté platí aj pre LinkedIn, o ďalších sieťach ani nehovoriac. No raz sa mi to vypomstilo. Bol som na pracovnom pohovore a všetko prebiehalo celkom nádejne. Až do chvíle, keď sa ma náborárka spýtala: A čo socky? Najprv som ani nevedel, čo myslí, a potom som niečo zakoktal. Ona sa už zahĺbila do telefónu, zrejme mi lustrovala profil. Potom sa nálada na pohovore prudko zmenila a rýchlo sme sa rozlúčili. Samozrejme, nevzali ma...,“ spomína na nepríjemný zážitok Adam, ktorý pracuje v oblasti marketingu.
Personalisti potvrdzujú, že práve v oblasti marketingu, médií a ďalších kreatívnych profesií môže byť ignorovanie sociálnych sietí skutočne problém. „Ak človek pracuje ako modrý golier, tak to nevadí. A to isté platí pri mnohých iných profesiách. No ak by sociálne siete nepoužíval napríklad človek z marketingu, tam je už niečo zle,“ dodáva Jitka Kouba.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.