Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat, sa Európania minulý rok rozhodli ušetriť 1/8 svojich príjmov. V roku 2022 domácnosti v EÚ ušetrili v priemere 12,7 percent svojho disponibilného príjmu.
Disponibilný príjem domácností je to, čo majú domácnosti k dispozícii na míňanie a sporenie po odpočítaní daní z príjmu a ostatných povinných odvodov. „Väčšina krajín v EÚ má každý mesiac mieru úspor domácností medzi 10 a 15 percentami z čistého príjmu,“ vysvetlil pre Euronews hlavný ekonóm spoločnosti Astères Sylvain Bersinger.
Slováci šetria málo
V rebríčku krajín Európskej únie sme na úplnom konci. Z našich platov ušetriť samozrejme nie je jednoduché, horšie od nás sú už len pobaltské krajiny a dva štáty, ktoré míňajú viac ako dokážu ušetriť.
Slováci podľa štatistík dokážu mesačne ušetriť 5,27 percent zo svojich čistých príjmov. Maďari a Česi dokážu napríklad 13,44 respektíve 16,38 percent.
Naši severní susedia sú na tom ešte horšie ako my. Spolu s Gréckom totiž mínu v priemere mesačne viac ako zarábajú. To, čo zarobia, nestačí na financovanie ich spotreby, takže si požičiavajú alebo využívajú úspory, ktoré nahromadili v minulosti. Poľsko má hodnotu mesačných úspor – 0,7 percent a Grécko - 4 percent.
Najviac šetria Nemci
V EÚ dosiahlo najvyššie pódium Nemecko s najvyššou mierou hrubých úspor (19,91 percent), Holandsko získalo striebornú medailu (19,44 percent) a Luxembursko bronz (18,14 percent).
V Európe je však ešte národ, ktorý šetrí viac ako Nemci. Zo švajčiarskych príjmov dokážu Helvéti ušetriť až 23,37 percent.
Obrovské rozdiely
Európske domácnosti sa však nedajú zhrnúť do jedného profilu. V Európe existujú veľké rozdiely v šetrení, „rovnako ako medzi rodinami,“ vysvetlil Luigi Guiso, výskumný pracovník Centra pre ekonomický a politický výskum (CEPR). „Sú niektorí, ktorí míňajú všetko, a takí, ktorí ušetria veľkú časť svojich príjmov, ale je ťažké pochopiť prečo,“ dodal.
Ekonomika krajiny je určite jedným z faktorov, ktoré zodpovedajú za systematické rozdiely v mierach úspor domácností. „Vidíme, že domácnosti v krajinách s nižšími príjmami sa snažia uspokojiť svoje potreby, a preto dokážu ušetriť veľmi málo,“ poznamenal hlavný ekonóm Astères Bersinger.
Je to aj prípad Grécka, ktoré zažilo veľké ekonomické ťažkosti a zaviedlo sériu úsporných opatrení, ktoré znížili disponibilný príjem domácností. „Negatívna miera úspor ukazuje, že Gréci ešte nie sú z krízy vonku. Na druhej strane krajiny s najväčšími úsporami bývajú bohatšie," poznamenal Bersinger.
Miera úspor krajiny je ovplyvnená mnohými ekonomickými premennými, ako je napríklad demografická štruktúra krajiny. „Mladí ľudia majú tendenciu sporiť viac ako dôchodcovia, ktorí majú nižší tok príjmov,“ vysvetlil Guiso.
Doba pred pandémiou
Eurostat tiež odhalil, že Európania ušetrili v roku 2022 menej ako v roku 2021 (16,4 percent), čo umožňuje ďalší rast spotreby domácností, pričom miera domácností sa vracia na úroveň pred pandémiou. „Odráža túžbu po návrate k normálnemu životu pred COVID,“ povedala Helene Baudchon, ekonómka z BNP Paribas.
„Počas pandémie bola spotreba domácností Európanov pozastavená, pričom ich príjem bol vo všeobecnosti zachovaný. To spôsobilo abnormálny skok v miere úspor v celej EÚ," analyzoval Baudchon. Medzitým rok 2022 znamenal fázu ekonomického oživenia, čo vysvetľuje nižšiu mieru úspor v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
