Zo štatistík vyplýva, že kvety sú prosperujúcim biznisom. Trh s kvetmi je dynamický, rýchlo rastúci globálny priemysel, ktorý definujú tri hlavné zložky: pestovatelia, veľkoobchodníci a maloobchodníci. Predpokladá sa, že európsky trh s rezanými kvetmi dosiahne do roku 2027 hodnotu 18 304,72 milióna amerických dolárov, oproti 13 513,55 milióna amerických dolárov z roku 2019.
Asi pre teba nebude prekvapením, že pozíciu európskeho lídra na kvetinovom trhu si už dlhodobo udržuje Holandsko. Je to významný výrobca rezaných kvetov, ako aj kľúčový dovozca týchto kvetov z rozvojových krajín. Okrem toho, že je jedným z lídrov na trhu, je aj hlavným obchodným uzlom v oblasti Aalsmeer – mestom, v ktorom sídli kvetinový aukčný dom.
Výhodná logistická pozícia krajiny v rámci Európy, ako aj zavedené medzinárodné obchodné väzby v rámci kvetinového priemyslu, robia z Holandska európske centrum pre kvetinový trh.
Podľa štatistiky každý rok pestovatelia vypestujú 1 200 až 1 500 nových druhov rezaných kvetov, ktoré masívne prispievajú k rozvoju tohto priemyslu. Počas posledného desaťročia sa však počet spoločností pestujúcich kvety v Holandsku znížil. V roku 2010 to bolo približne 1 500 pestovateľov v porovnaní s približne 900 pestovateľmi v roku 2020. Pokles počtu firiem odrážal vývoj konkurencie v podobe rozvíjajúcich sa trhov v krajinách ako Ekvádor, Kolumbia, Keňa alebo Etiópia.
Je jasné, že v kvetinovom biznise sa točia miliardy EUR alebo dolárov. Voňavé kytice však zapáchajú environmentálnym a etickým vplyvom na životné prostredie a človeka.
Problémy, ktoré so sebou nesie kvetinový priemysel
Hoci sú kvety krásne farbami, tvarmi, vôňami, ich cena je spojená aj s vysokými environmentálnymi nákladmi. Väčšina rezaných kvetov sa k nám dováža z krajín vzdialených stovky až tisíce kilometrov. Počas prepravy v chladiarenských lietadlách, lodiach alebo nákladných autách za sebou zanechávajú obrovskú uhlíkovú stopu.
A to zďaleka nie je jediný problém. Podmienky pestovania, nadmerná spotreba vody a energií, používanie pesticídov aj pracovné podmienky robia vrásky na čele všetkým ekologicky zmýšľajúcim ľuďom. Udáva sa, že jedna stonka ruže spotrebuje 7 až 13 litrov vody. Keďže rezané kvety nie sú jedlé, nepodliehajú rovnakým regulačným kontrolám ako plodiny. To znamená, že používanie pesticídov je vlastne nekontrolované a ich reziduá sú oveľa vyššie, ako je povolené v potravinách.
Napríklad pri pestovaní ruží sa vyžaduje sedemkrát viac pesticídov, ako pri pestovaní kukurice. Väčšina ruží na európskom trhu pochádza z Kene. „V Keni je podnebie ideálne na pestovanie ruží vonku. Vonku stále znamená v krytých skleníkoch, tie však nevyžadujú vykurovanie. Majú tiež menej prísne normy na kontrolu používania pesticídov ako my v Európe a pracovná sila je lacnejšia“, hovorí Aleksandra Brglez, majiteľka slovinskej značky lokálne pestovaných kvetov Cvetober.
V týchto krajinách je používanie pesticídov hojnejšie, ale aj menej regulované z hľadiska zdravia a bezpečnosti. Ruže sú postrekované pesticídmi, zatiaľ, čo pracovníci zbierajú kvety, čo znamená, že priamo vdychujú tieto škodlivé látky. Naviac, zvyšky pesticídov a hnojív – dusičnany a fosforečnany, stekajú do vodnej hladiny, zabíjajú vodný život s následným dopadom na vtáctvo a ľudskú populáciu.
Napríklad toxická chemikália používaná ako pesticíd je aj metylbromid. V EÚ je jeho použitie zakázané aj kvôli škodlivému vplyvu na ozónovú vrstvu. Pre ľudí je vysoko toxický pri dlhodobom používaní a môže ovplyvniť nervový systém. Ale v krajinách, kde nie je jeho použitie regulované, sa pokojne používa ďalej. Alebo glyfosát, ktorý je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd, môže spôsobiť vážne poškodenie očí, podráždiť nosovú sliznicu a hrdlo a môže byť škodlivý pre vodné organizmy a kontaminovať pitnú vodu. Používanie tejto kontroverznej látky je v EÚ dovolené do konca roka 2023.
Na ochranu kvetov sa používajú insekticídy, ktoré však okrem škodlivého hmyzu zabíjajú aj ten užitočný a prispievajú k alarmujúcemu poklesu počtu kľúčových druhov opeľovačov. Na jedinej kytici sa objaví až 100 druhov rôznych účinných látok. V roku 2014 Greenpeace nakupoval vzorky okrasných rastlín v supermarketoch a záhradníckych centrách, aby dokázal ako veľmi sú kontaminované.
Výsledky zverejnili v správe, ktorú trefne nazvali „Toxický raj: Jedy vo vašej záhrade – analýza pesticídov v okrasných rastlinách v Európe“. Mnohé vzorky vykazovali kontamináciu kokteilom zvyškov pesticídov. Pri výsadbe vonku môžu tieto rastliny ohroziť včely a iné opeľovače. Kvety a okrasné rastliny boli silne kontaminované nelegálnymi pesticídmi, ktoré prispievajú k ničeniu biodiverzity.
Pracovné podmienky na kvetinových farmách
Z etického hľadiska majú na niektorých kvetinových farmách, čo doháňať. V rozvojových krajinách síce tento typ priemyslu poskytuje životne dôležitú prácu a príjem mnohým ľuďom. Len v Keni zamestnáva viac ako 2 milióny zamestnancov a produkuje viac ako 500 miliónov dolárov ročne.
Využíva lacnú a chudobnú pracovnú silu, menej vzdelaných ľudí. Zamestnáva najmä ženy, čo znamená, že toto odvetvie je zrelé na vykorisťovanie. Nízke mzdy, zlé a nebezpečné pracovné podmienky. Tieto problémy sa však žiaľ, netýkajú len chudobnejších krajín.
Ako môžeš prispieť k zmene kvetinového biznisu?
Najjednoduchšie povedané, ten rýchlo rastúci a výrazne priemyselný spôsob výroby netreba podporovať. Radšej hľadaj kvety, ktoré majú certifikáty ako Fairtrade, Floverde alebo ETI. S nimi máš istotu, že boli dodržané určité základné štandardy nepoškodzujúce životné prostredie. Podľa Fairtrade výroba udržateľných kvetov stojí v priemere len o 1,5 % viac ako výroba konvenčných kvetov.
Pri výbere dbaj pozorne aj na balenie. Väčšina kvetov sa prepravuje v plastoch a následne sa balí do nerecyklovateľného celofánu, ktorý sa biologicky nikdy nerozloží. Ak bude kvet v papieri alebo aj bez obalu, bude to ideálne riešenie.