Z uzavretých izieb v Tokiu sa dostal aj do európskych miest, Ameriky či Austrálie, a čoraz viac odborníkov upozorňuje, že ide o jednu z najtemnejších tvárí súčasného životného štýlu, píše portál iMeteo.sk.
Slovo hikikomori má japonský pôvod a opisuje stav hlbokého sociálneho ústupu. Ide o ľudí, ktorí sa na dlhé mesiace (niekedy aj roky) odstrihnú od okolitého sveta. Väčšinu času trávia zatvorení v jednej izbe, obvykle v rodičovskom dome, bez bežného kontaktu s priateľmi, školou, prácou či spoločnosťou.
Nejde pritom len o obyčajnú introverziu alebo potrebu samoty. Hikikomori predstavuje extrémnu formu izolácie, pri ktorej sa bežný život zastaví a človek sa postupne vytráca z každodennej reality. Podľa portálu Britannica tomu môže často predchádzať stresujúca udalosť, ktorá spustí nové sociálne vyhýbavé správanie, ktoré sa potom rozšíri do hikikomori. Môže tiež súvisieť s dysfunkčným rodinným prostredím alebo prežitou traumou.
Život obrátený naruby
Pre tento fenomén je typický úplne rozbitý denný rytmus. Noc sa mení na čas bdelosti, deň na spánok. K tomu sa často pridáva zanedbávanie hygieny, minimálny pohyb mimo izby, odmietanie komunikácie a únik do digitálneho sveta (či už cez mobil, počítač alebo hry).
Navonok môže takýto život pôsobiť ako dobrovoľné stiahnutie sa, v skutočnosti však býva výsledkom hlbšieho psychického preťaženia, úzkostí, tlaku okolia alebo neschopnosti zvládať nároky moderného sveta. Hoci sa často vyskytuje súčasne s diagnostikovanou duševnou chorobou, psychológovia sa však zhodujú, že hikikomori je možné zažiť aj bez duševnej choroby, píše Britannica.
Z Japonska do celého sveta
Podľa iMeteo hikikomori prvýkrát detailnejšie opísal japonský psychológ Tamaki Saitō v 90. rokoch. V tom čase sa jav spájal najmä s mladými Japoncami, ktorí odmietali tlak na výkon, spoločenské očakávania a predstavu „úspešného dospelého života“. Predpokladalo sa, že hikikomori vzniklo zo sociokultúrnych podmienok špecifických pre Japonsko, ako je japonský vzdelávací systém alebo ekonomické podmienky, píše Britannica.
Dnes sa však ukazuje, že podobné vzorce správania sa objavujú aj ďaleko za hranicami Japonska. Odborníci registrujú príznaky hikikomori v Európe, USA, Kanade, Austrálii, Nigérii, Indii či Južnej Kórei. Z javu, ktorý sa kedysi považoval za kultúrnu zvláštnosť, sa tak stáva globálny sociálny problém.
Svet, ktorý izoláciu uľahčuje
Moderný život pritom vytvára na stiahnutie do úzadia ideálne podmienky. Homeoffice, online komunikácia, digitálne technológie aj možnosť vybaviť takmer všetko bez osobného kontaktu spôsobujú, že človek môže fungovať dlhodobo bez toho, aby naozaj vyšiel medzi ľudí.
Pandémia tento trend ešte viac znásobila. Lockdowny, obmedzenia a dlhé mesiace života v izolácii zanechali následky, ktoré sú citeľné dodnes. Práve v tomto období sa podľa viacerých pozorovaní začal problém sociálneho odlúčenia prehlbovať najmä u mladých ľudí.
Pomôcť môže najmä pocit bezpečia, citlivé a nenásilné kroky k opätovnému začleneniu, podpora najbližších, ale najmä odborná, psychoterapeutická pomoc. Na podrobnejšie výskumy a účinné univerzálne riešenia si však ešte budeme musieť zrejme počkať.
