Ako tínedžer bez peňazí skĺzol Pieter k drogám a neskôr bol odsúdený za pašovanie kokaínu a amfetamínov. A keď sa po prvom treste vrátil „von“, s kriminálnym životom sa rozlúčiť žiaľ nedokázal, píše portál Unilad.
Začal vytvárať drogové trasy z Ekvádoru a kokaín pašoval v kempingovom vybavení. Potom prišiel rok 2005 – a s ním aj tvrdý pád, aký si nevedel predstaviť ani v tých najhorších snoch.
V čase, keď v Ekvádore dohliadal na „stovky kíl“ kokaínu, britská polícia odhalila jeho laboratórium a získala jeho komplica ako svedka. Trittona následne zatkli a poslali do väznice, ktorá patrí medzi tie najobávanejšie a najnebezpečnejšie na svete: Quito.
A presne tam sa začala jeho deväťročná nočná mora...
Väzenie ako malé mesto
Quito ho nazýva „otvorenou väznicou“ – nájdeš tam obchody, stánky, dokonca aj reštaurácie. Ale za štyrmi múrmi vládne čistý chaos ako z akčného filmu, ktorý vykresľuje kruté väzenské prostredie. Zastrelenia priamo pred očami. Náhle útoky. Gangy, ktoré rozhodujú o tom, kto prežije a kto nie. „Prechádzal som okolo, a predo mnou sa zrazu objavil človek s mozgom porozhadzovaným všade navôkol, videl som črevá trčiace von,“ spomína si na najťažšie chvíle svojho života.
Zo všetkého, čo videl, mu najviac utkvel v pamäti zápach čerstvej krvi. „Je to jedna z najhorších vecí vôbec. Tá kovová pachuť, keď je všade toľko veľa krvi, sa nedá zabudnúť“ hovorí.
Každú noc si líhal s myšlienkou, že príde jeho koniec: „Je toto moja posledná noc na tejto Zemi? Netuším. Fakt netuším...“
Všetky druhy vrážd, aké si vieš predstaviť
Podľa jeho slov ľudí zabíjali na všetky spôsoby: elektrošokmi, mačetami, výbušninami, strelou do tváre či do hlavy, dokonca aj sťatím. Ale to ani zďaleka nebolo všetko. Osud sa s ním zahral ešte tvrdšie...
Po čase prišiel ďalší veľký zlom, keď ho preložili do ešte horšej väznice v prístavnom meste Guayaquil – miesta, ktoré podľa neho robí z Quita rekreačné zariadenie.
Pre porovnanie, Quito malo 1 500 väzňov, Guayaquil 8 000 väzňov a 24 blokov, kde vládli tie najhoršie gangy. Privítali ho tu vetou: „Väčšina ľudí tu neprežije päť rokov.“
A zoznam možností tu bol príliš krátky, jeho vyhliadky katastrofické: zomrieť, ochorieť alebo sa zblázniť.
Prežil vďaka gangu
Aby prežil, stal sa členom ozbrojeného gangu. To však nezabránilo, aby ochorel na tuberkulózu a schudol na 49 kilogramov.
Napriek chorobe sa neustále bil s ostatnými, pretože silný gang Choneros ho zamestnával ako predajcu alkoholu a kokaínu pre spoluväzňov. Väzni boli ozbrojení samopalmi a útočnými puškami, gangová vojna pokračovala aj za mrežami. Ako sám s hrôzou spomína, počet ľudí, ktorých videl zomierať, už prestal počítať...
Po extrémne nebezpečnom incidente sa britská ambasáda zľakla a presunula ho späť do Spojeného kráľovstva – až potom, čo jeho rodina zaplatila pokutu. Keď sa nakoniec ocitol vo Wandsworthe, vyznelo to až komicky: v porovnaní s Ekvádorom to bola podľa neho „dovolenka“, pretože už sa nemusel každý deň báť, že ho tam niekto zastrelí...
Trittonov príbeh je temnou pripomienkou, ako rýchlo sa môže život vymknúť z rúk a aké dôsledky má svet, do ktorého si mnohí myslia, že sa nikdy nedostanú. Po rokoch strávených v brutalite, strachu a boji o prežitie dnes hovorí najmä o jednom: sloboda je luxus, ktorý si väčšina z nás ani neuvedomuje, až kým oň takmer nepríde.