Vyprážané kura je dnes symbolom pohodlného a rýchleho jedla. No jeho korene siahajú omnoho hlbšie, až do čias starovekých Rimanov. Najnovšie objavy archeológov na Malorke ukázali, že už pred dvomi tisíckami rokov si obyvatelia rímskeho mesta Pollentia pochutnávali na vyprážaných spevavcoch.
Vedci našli stovky kostí drozdov v niekdajšej žumpe pri stánku s jedlom – v takzvanej. taberne, čo bola rímska obdoba dnešného bufetu či výdajného okienka. A hoci sa doteraz predpokladalo, že takéto malé vtáky boli luxusnou pochúťkou pre bohatých, nový výskum ukazuje, že ich jedli aj bežní ľudia ako rýchlu a lacnú desiatu.
„Drozdov sa v rímskych mestách konzumovalo viac, než sa predpokladalo,“ vysvetľuje Dr. Alejandro Valenzuela zo Stredomorského inštitútu pre pokročilé štúdie. „Neboli výsadou aristokracie, ale bežným pouličným jedlom.“
Vyprážanie namiesto grilovania
Na rozdiel od grilovania, ktoré bolo náročnejšie, Rimania využívali praktickejšiu techniku – vyprážanie na oleji. Malé vtáky, ktoré mohli pripomínať dnešné spevavce ako drozd spevavý (Turdus philomelos), pripravovali rýchlo, bez potreby zložitého porcovania. Práve táto technika umožňovala hromadnú prípravu jedla priamo na ulici.
Stánky, ktoré nasýtili davy
Taberny boli skromné drevené búdky či stánky, ktoré ponúkali jedlo a nápoje cez malé okienko – ideálny spôsob občerstvenia pre nižšie vrstvy alebo cestovateľov. Ako sa Rímska ríša rozrastala, aj tieto stánky prechádzali vývojom – od jednoduchých búdok až po luxusnejšie prevádzky.
V jednej takejto taberne v Pollentii sa zachovala až 3,9 metra hlboká jama, ktorá slúžila ako odpadová žumpa. Bola plná kostí – dôkaz o tom, čo všetko sa tu podávalo. Okrem drozdov výskumníci našli aj zvyšky prasiat, králikov, oviec, kôz, hovädzieho dobytka, ale aj rýb, mušlí, domácich kúr a holubov.
Fast food ako z 1. storočia
Analýza ukázala, že väčšina mäsa bola pripravená priamo na mieste. Rybacie kosti a lastúry naznačujú, že nechýbali ani pokrmy z morských plodov, podobne ako v dnešných stánkoch pri pláži. A čo je zaujímavé, pozostatky boli dobre zachované, bez známok poškodenia zvieratami. Rímski predavači teda očividne vedeli, ako si poradiť so škodcami.
Rimania: majstri konzervácie
Aj keď chladničky nepoznali, Rimania mali svoje spôsoby, ako predĺžiť trvanlivosť potravín. Používali med, soľ, ocot, dym, či sušenie. Potraviny uskladňovali v amforách, sudoch či jamách, bohatšie domácnosti dokonca používali sneh z hôr na chladenie vína a jedla počas horúčav.
Štúdia publikovaná v International Journal of Osteoarchaeology prináša nové svetlo do rímskej kulinárskej histórie. Drozd – malý, spevavý vták sa vďaka tejto práci ukazuje ako dôležitý hráč v stravovacích zvyklostiach antického sveta. A zároveň ako dôkaz, že chuť na chrumkavé a rýchle jedlo máme v sebe už tisícročia.