Jefferson Fisher vo svojom vystúpení v podcaste Denník generálneho riaditeľa prezradil, že klamári majú tendenciu používať absolútne výrazy ako „nikdy“ alebo „vždy“. Práve tieto slová sú podľa neho červenou vlajkou v bežnej konverzácii.
„Keď niekto povie: Nikdy nepíšem správy za volantom, mali by ste spozornieť,“ vysvetlil Fisher. „Extrémy ako nikdy alebo vždy sú zriedka pravdivé. Väčšina z nás sa občas dopustí drobných porušení pravidiel, a práve snaha zakryť to vytvára tieto nepravdivé absolútne tvrdenia.“
Slovo, ktoré klamári milujú
Použitie slova nikdy vraj slúži ako ochranný štít, znie dôveryhodne a rozhodne. No práve v tejto rozhodnosti sa často skrýva klamstvo. Fisher odporúča, aby sme v komunikácii spomalili, opakovali otázky a sledovali, či sa odpovede menia.
„Ak človek najprv povie: Nikdy by som to neurobil, a po chvíli dodá: No... možno raz..., je pravdepodobné, že ste práve odhalili nepravdu,“ dodáva právnik.
Klamstvo má aj psychologické následky
Zaujímavý pohľad prináša aj štúdia holandskej Univerzity v Twente, kde účastníci jeden deň sledovali vlastné klamstvá. Ukázalo sa, že väčšina z nich sa cítila horšie po tom, čo oklamali niekoho iného, či už zo sebeckých dôvodov alebo z túžby niekoho ochrániť.
Výskum dokonca naznačil, že klamstvo môže znížiť sebavedomie. Účastníci, ktorí si spomenuli na situáciu, kde klamali, pociťovali výrazne nižšie sebaistotu než tí, ktorí spomínal na pravdivé situácie.