Hovorom medzi hlavami štátov predchádza tvrdá príprava. Je dopredu daná zostavu záchranárov okolo, ktorí radia, napovedajú a dodajú šikovný argument alebo stratenú niť, keď v tom prezident pláva, píše portál iDnes.cz.
Keď sa dohodne termín hovoru, vypukne tréning na suchu. Regionalisti od poradcu pre národnú bezpečnosť pripravia témy, okruhy, argumenty, manévrovacie triky a otázky na toho druhého. Brúsi sa formulácia. Veľmi to pripomína prípravu na volebnú debatu.
Môžete sa staviť, že v Bielom dome aj Kremli si to prechádzali v pondelok večer a znova v utorok, než začali. Cieľ: prezident musí presne vedieť, čo treba povedať a čo nesmie povedať.
Potom dostane pred hovorom na stôl zoznam, v ktorom sú body, ktorých sa má držať v poradí, ktoré nemá preskakovať, aby udržal iniciatívu.
Technici krátko pred dohodnutým časom volajú na druhý koniec zabezpečenej linky, ktorú už nejaký čas predtým aj tak vyskúšali. Keď spojenie funguje naostro, ten prvý dostane od svojich ľudí výzvu, aby zdvihol slúchadlo a začal.
Americký prezident hovorí vždy z Oválnej pracovne. Okolo seba má svojho poradcu pre národnú bezpečnosť, špecialistu Bieleho domu na Rusko, svojho šéfa personálneho, riaditeľa odboru pre Rusko a niekoho z rozviedky či ďalších dvoch osobných poradcov. Je to zvláštny hovor, keď jeden hovorí a všetci okolo počúvajú. Tí ľudia sú niečo ako Pobrežná hliadka, hádžu záchranný kruh a lovia prezidenta z vody. Keď ho vezme vlna: môžu podať ťaháky, vrátiť ho k téme, varovať, že ten druhý chystá pascu. Je úplne normálne, že prezident povie, že niečo je pre neho novinka, a vezme si minútku, aby to prebral so svojimi ľuďmi.
Okrem toho je tam samozrejme tlmočník a napríklad aj náhradník.
Pri rozhovoroch sú ešte neviditeľné uši. Sú to traja ľudia v iných miestnostiach, ktorí robia záznam. Sú dôležití pre dejiny. Prezidentské hovory sa totiž nenahrávajú.
Určite si ich štáb v Oválnej pracovni pre seba natáča na mobil, aby ich mal pre ďalšiu analýzu, ale oficiálne neexistuje jediný zvukový záznam.
Dvaja ľudia, ktorí môžu byť na úplne inom mieste Bieleho domu, zapisujú nezávisle na sebe čo najrýchlejšie to, čo počujú. Potom je tretí človek, ktorý má bizarnú úlohu: do mikrofónu opakuje všetko, čo počuje, ideálne slovo od slova. Jeho hlas ide do počítača, ktorý prepíše, čo mu ten človek hovorí. Potom počítač vypľuje text, hlasová kópia opäť neexistuje. Nakoniec sa zo všetkých troch verzií vytvorí jediná.
Tí traja ľudia zaznamenávajúci hovor rôznymi spôsobmi sú tam preto, aby nezostali pochybnosti o číslach a formuláciách. Alebo dokonca omyly a prerieky. Skrátka, aby miesto vrelá nepočuli strela a miesto krovky atomovky. Vraj sa to stáva.
A jedna vec: tí dvaja spolu nikdy nehovoria povestnou horúcou červenou linkou. Nejde to. Červená linka nie je telefón a nikdy nebola. Najskôr to bol telex, potom fax, teraz je to počítač na maily.
Takže tí dvaja si musia veľmi obyčajne starosvetsky telefonovať.