Všetko sa začalo ešte v 90. rokoch, keď Gayle Laverne Grinds trpela dvoma vážnymi zlomeninami nôh, ktoré úplne zmenili jej život. Po druhej zlomenine, ktorá ju ešte viac fyzicky a psychicky oslabila, sa rozhodla, že sa už nikdy nepohne zo svojho pohodlného gauča. Smerom k úplnej nečinnosti sa jej život začal zužovať na hranice jej obývacej izby.
Pohovka, ktorá pôvodne predstavovala pohodlie, sa stala jej jediným "prístavom" bezpečia, no postupne sa stala aj väzením. Po rokoch sedenia a ležania na nej sa začala jej pokožka doslova prilepovať k čalúneniu.
Jej partner, Herman Thomas, ktorý sa snažil Gayle pomáhať, priznal, že aj napriek jeho snahám ju nemohol donútiť, aby opustila svoju jedinú záchranu – pohovku. „Chcel som ju dostať z pohovky, ale nikdy to neumožnila,“ povedal. Gayle, ktorá sa stala extrémne obéznou, stratila schopnosť pohybu a čoskoro sa stala úplne závislá na pomoci druhých.
Keď Gayle začala mať problémy s dýchaním, jej rodina a partner zavolali záchranárov. Tí sa stretli s desivým pohľadom: Gayle sa nedokázala postaviť a bola doslova prilepená k pohovke. Záchranári museli použiť špeciálny prispôsobený náves, aby ju dostali z bytu a odviezli na nemocničné lôžko. Bohužiaľ, napriek všetkým snahám o záchranu, Gayle podľahla komplikáciám a zomrela ešte v nemocnici, stále prilepená k pohovke.
„Bolo to niečo, čo si človek nevie predstaviť, kým to nezažije,“ povedal jeden zo záchranárov, ktorý sa podieľal na záchrane. Celý incident bol pre všetkých prítomných šokujúcim varovaním pred nebezpečenstvom, ktoré prináša dlhodobá izolácia a nečinnosť.
Tento tragický prípad nenechal chladných ani jej susedov. Mnohí tvrdili, že nikdy netušili, že v dome nie je len starý muž, ale aj Gayle, ktorá roky žila v úplnej izolácii. Gayle predtým starala o svoju neterku a synovca, no v dôsledku svojej odlúčenosti a duševnej bolesti sa postupne vzdala všetkých aktivít, ktoré kedysi pre ňu boli prirodzené.