Predstava smrti môže byť skľučujúca a sledovať, ako zomierajú naši milovaní, nie je nikdy ľahké. Ako však informuje portál Metro, podľa sestričky z hospicu Julie McFaddenovej však existuje šesť signálov, ktoré znamenajú, že smrť je blízko. A niektoré z nich môžu byť zvláštne upokojujúce.
Táto 41-ročná žena žije v Los Angeles, kde poskytuje paliatívnu starostlivosť. V jednom zo svojich videí sa podelila sa o bežné fenomény zo smrteľných postelí, ktoré pravidelne vidí medzi svojimi pacientmi. Len málokto zažije všetky, no existuje veľká šanca, že za svoj život budeš (alebo si už možno aj bol) svedkom niektorého z nich.
Nával
„To sa stane, keď niekto, kto vyzerá veľmi chorý, zrazu dostane nával energie a vyzerá, že sa jeho stav zlepšuje,“ vysvetľuje Julie vo svojom videu. Zdravotnícki pracovníci nevedia, prečo sa to deje, ale existujú viaceré teórie. Sestra Julie hovorí, že niektorí veria, že dochádza k výbuchu kortizolu, ktorý ich povzbudí, alebo možno ide o hormóny.
Zažije to asi tretina všetkých pacientov hospicu a sestrička odkazuje, aby si nával ľudia uvedomovali a čas s milovanou osobou počas tejto chvíle trávili spoločne - zároveň sa však musia pripraviť na koniec. Nával zvyčajne netrvá viac ako deň až dva. „To môže byť najťažšia časť, môžete si myslieť, že sa zlepšujú, neviete, že to príde. Potom zomrú, čo môže byť zničujúce.“
Vízia
Ide o jeden z najviac komunikovaných fenoménov na smrteľnej posteli, s ktorými sa môžeme stretnúť. Vízia podľa nej však nie je o halucináciách alebo videní vecí v dôsledku duševnej choroby. „Stáva sa to mnohým ľuďom, vždy je to upokojujúce a človek je takmer vždy pri zmysloch a orientovaný,“ vysvetľuje.
Aj keď si ľudia hovoria, že je to spôsobené liekmi alebo nedostatkom kyslíka, podľa sestričky to tak nie je. „Obyčajne sa to stane pár týždňov pred smrťou, môžu byť hore a normálne sa porozprávať so svojou rodinou a povedať, že v rohu vidia svojho mŕtveho otca, ktorý sa usmieva a hovorí im, že si po nich čoskoro príde a nech si nerobia starosti.”
Ak sa ako rodinný príslušník staneš svedkom podobného momentu, podľa sestry je najrozumnejšie, ak to budeš rešpektovať a nie dotýčného presvedčať, že je to hlúposť. Takéto vízie sú podľa nej časte približne mesiac pred smrťou.
Voľby, kedy zomrieš
„Mala som ľudí, ktorá povedali, že dnes večer zomrú, pretože to cítia. A tak sa aj stalo,” opisuje sestra. Zažila aj chvíle, kedy ľudia počkali, kým sa všetci rozlúčia, prípadne kým všetci neodídu, aby nakoniec vydýchli naposledy.
„Niektorí ľudia počkajú do míľniku, ako sú narodeniny alebo svadba... zostanú, pretože sa chcú dostať k tomuto dátumu, a potom ich telo konečne pustí,“ hovorí. Podľa nej je to ovplyvnené aj osobnosťou - zatiaľ čo niekto odchádza, až keď je obklopený svojou rodinou, iný zase počká, kým nebudú všetci preč, aby jeho odchod nemuseli vidieť na vlastné oči.
Dosah a pohľad smrti
Dosah prichádza, keď človek leží v posteli a načiahne sa do vzduchu, takmer ako keby niekoho videl a chcel mu podariť ruku alebo ho objať. Zdravotnícki pracovníci opäť nemusia nevyhnutne vedieť, prečo sa to deje, ale je to normálne.
Podobne je na tom aj pohľad smrti. „Zvyčajne to vyzerá tak, že niekto hľadí do rohu alebo na stranu miestnosti a určite sa na niečo sústredene pozerá,“ vysvetľuje. „Ak im lusknete prstom pred tvárou alebo sa pokúšate vysloviť ich meno, aby ste ich z toho vytrhli, neurobia to, kým nebudú pripravení.“
Spoločný zážitok smrti
Tento jav Julie ovplyvnil najviac. Nastáva vtedy, keď „niekto, kto neumiera, cíti, vidí alebo chápe, čo sa deje s osobou, ktorá umiera“. Podľa nej je to niečo, ako keď sa umierajúci človek delí o pocity, ktorými si prechádza. Znie to dosť skľučujúco, ale podľa skúseností sestričky je to takmer vždy dobrá vec.
„Ľudia mi hovoria, že im to dávalo pocity slobody a radosti a hovorilo im, že sú v poriadku a nemohli uveriť, aké to bolo úžasné. Možno, ak ste boli vo svojej izbe a zrazu ste vedeli, že vaša babička zomrela, a zavoláte mame, ktorá povie ‘áno, práve zomrela’, mohla by to byť spoločná skúsenosť so smrťou – akosi viete, čo je deje.“
