Nie, skutočne to nevyzerá, že by si pozornosť talianskej ulice užívala. Dvadsaťtriročné dievča v čiernych šatách sa ponáhľa po chodníku, jednou rukou si pridržiava šál a v druhej zviera kabelku a skicár. Iná žena na snímke nie je, zato vidíme pätnásť chlapov a všetci bez ostychu čumia a slintajú nad sympatickou Američankou.
Fotka svojou dokonalou kompozíciou môže pripomínať maľby renesančných majstrov. Vľavo vzhľad dievčaťa s kamenným výrazom hodnotí dedko v rozopnutom saku a cigaretou v ruke, sprava prizerajú rozosmiati mladíci na mopede. A frajer uprostred si siaha rukou do rozkroku a špúli ústa v chlípnom úsmeve. Alebo snáď na dievča píska?
Áno, na prvý pohľad to môže vyzerať, že americká fotografka Ruth Orkin na snímke urobenej v roku 1951 vo Florencii zachytila typické talianske „maschilismo“ – v dnešnej vybrúsenej feministickej terminológii toxickú maskulinitu. Inými slovami typické dopoludnia v povojnovom Taliansku, kde ženy chystajú obed a ich vyfintení manželia sa poflakujú po kaviarňach a čumia po ženských.
Skutočné pozadie fotky
Dievčinou na snímke je Ninalee Craigová, ktorá sa na začiatku päťdesiatych rokov vybrala za dobrodružstvom do Európy. Pod pseudonymom Jinx Allenová prešla Britániu, Francúzsko či Španielsko a vo Florencii sa prihlásila do výtvarného kurzu. V renesančnej perle Toskánska tiež stretla o šesť rokov staršiu Ruth Orkin, ktorá sa práve vracala z pracovnej cesty do Izraela.
Obe mali hlboko do vrecka - napokon zoznámili sa v hoteli, kde jedna noc vyšla na dolár. A tak ich napadlo, že by si mohli privyrobiť zaobstaraním série fotiek o dievčati, ktoré sa na vlastnú päsť vydalo na cesty. Niečo také bolo vtedy ešte pomerne vzácne, voľnomyšlienkárske šesťdesiate roky boli ešte ďaleko a Američanky sa na starý kontinent vydávali len v sprievode manžela.
Fotoesej z Florencie vyšla v roku 1952 v časopise Cosmopolitan ako obrazový sprievod k manuálu, ako bezpečne cestovať do zahraničia bez sprievodu manžela či priateľa. Pod fotkou pätnástich čumilov na rohu Piazza della Repubblica sa čitateľky dočkali upozornenia, že správanie mužov v cudzine ich môže zaskočiť.
„Verejný obdiv by vás nemal znervózňovať. Okukovanie dám je populárny, neškodný a lichotivý spôsob trávenia času, s ktorým sa stretnete v mnohých cudzích krajinách. Páni sú väčšinou hlučnejší a názornejší ako muži v Amerike, ale nechcú vám nijako ublížiť,“ nabádal americké gazdinky ženský magazín. Treba podotknúť, že Taliana siahajúceho si do rozkroku vyretušoval.
Splnila účel
Mladé Američanky si ju vyvesovali na steny a v túžbe po dobrodružstve začali objavovať kúzla Apeninského polostrova – obzvlášť keď o rok neskôr Audrey Hepburnová dostala Oscara za romantickú komédiu Prázdniny v Ríme. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa zase snímka stala symbolom ženského hnutia.
Kompozícia fotky je natoľko dokonalá, že sa občas vynorili pochybnosti, či nebola naaranžovaná. Ninalee Craigová to po rokoch odmietla, všetkých pätnásť čumilov na fotke je vraj na sto percent autentických. Fotografka ju vraj len požiadala, aby okolo nich prešla ešte raz, pretože na prvom zábere sa podľa nej netvárila dosť sebavedome.
A či sa bála? „Nie. Bola som nadšená. Boli to najlepšie roky môjho života. Bola som ako Beatrice kráčajúca ulicami Florencie. Cítila som, že ma každú chvíľu môže stretnúť samotný Dante,“ spomínala pre CNN Craigová. Po cestách po Európe sa vrátila do New Yorku, živila sa písaním a dvakrát sa vydala: prvýkrát za grófa z Milána, neskôr za kanadského oceliarskeho magnáta. Zomrela v roku 2018 vo veku deväťdesiatich rokov.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.