Identita žien nie je známa, čo doteraz marilo pátranie detektívov po ich vrahoch, uviedla agentúra AP, uvádza sa na webe denníka iDnes.cz.
Belgická, nemecká a holandská polícia dúfajú, že sa to zmení vďaka operácii Identify Me (Identifikuj ma), ktorú v stredu začali spoločne s Interpolom. Keby sa k ženám podarilo priradiť s pomocou verejnosti mená, polícia by ich nemusela prinajmenšom ďalej identifikovať podľa ich charakteristických rysov alebo oblečenia – teda napríklad ako „žena s kvetinovým tetovaním“ či „žena s umelými nechtami“.
Najstaršia z odložených prípadov, „dievča na parkovisku“, pochádza z roku 1976. Jej telo sa našlo pri diaľnici A12 v Holandsku. Predpokladá sa, že v čase smrti jej bolo medzi trinástimi a dvadsiatimi rokmi. Interpol na svojich stránkach zverejnil čiernobiele rekonštrukcie tvárí niektorých obetí. Tá od prípadu „dievča na parkovisku“ ukazuje mladú ženu s dlhými tmavými vlasmi a svetlými očami.
Vo vyhlásení Interpol uviedol, že niektoré zo žien pravdepodobne pochádzali z východnej Európy a že ich telá boli možno ponechané v Belgicku, Holandsku a Nemecku, aby zmiatli vyšetrovanie. Väčšina obetí bola vo veku od pätnástich do tridsiatich rokov.
„Väčšina z dvadsiatich dvoch obetí zomrela násilnou smrťou a niektoré boli pred smrťou tiež týrané alebo hladovali,“ uviedla holandská polícia. Dúfa, že zistenie ich mien by mohlo priniesť aj dôkazy o možných páchateľoch. Mohla by tiež zistiť, či spolu niektoré z prípadov súvisia.
Belgicko predložilo sedem prípadov, Nemecko šesť a Holandsko deväť. „Pri podobných vyšetrovaniach viedlo zistenie totožnosti obete nakoniec k zatknutiu podozrivého,“ uviedla Anja Allendorfová z nemeckej polície.
Interpol zverejňuje podrobnosti o jednotlivých prípadoch na svojich internetových stránkach. Okrem rekonštrukcií tvárí niektorých žien sú tu aj obrázky šperkov a ďalších predmetov nájdených pri ich pozostatkoch a kontaktné formuláre pre ľudí, ktorí by mohli mať o prípadoch nejaké informácie.
Identifikácia žien by tiež mohla pomôcť uzavrieť prípady ich rodinným príslušníkom, uviedla Susan Hitchinová, ktorá koordinuje oddelenie DNA Interpolu. „Je strašné žiť celé tie roky a nemať žiadne správy a nevedieť, čo sa stalo. A akokoľvek môže byť hrozné získať istotu, že ich milovaná osoba zomrela, je to súčasť dôležitého procesu, aby mohli smútiť a posunúť sa ďalej,“ povedala.
„Dúfajme, že verejnosť bude schopná priniesť nejaké nové prvky, ktoré polícia môže použiť a ktoré nakoniec poskytnú totožnosť týchto obetí av ideálnom prípade pomôžu viesť k páchateľovi, ak nejaký existuje,“ dodala.