„Bol to strašný pohľad. Ľudia sa snažili zdvihnúť na nohy. Mŕtvi a zranení boli rozosiatí po koľajniciach a nástupištiach. Všade sa váľali končatiny. Len vďaka svojej práci som zabudol, čo sa predo mnou odohráva,“ spomínal po rokoch H. S. Wong.
Tridsaťsedemročný fotograf a kameraman pobehoval v troskách južnej stanice s fotoaparátom Leica a 35mm kamerou a snažil sa zachytiť zdrvujúcu skazu. Japonské bomby zabili stovky civilistov, ktorí čakali na vlak z obliehaného mesta, uvádza iDnes.cz.
Bombardovanie civilistov
Všimol si, že má topánky nasiaknuté krvou. Potom kameru zameral na muža, ktorý z koľají odnášal zranené dieťa. O kúsok ďalej sedelo ďalšie ťažko popálené dieťa a zúfalo kričalo bolesťou. Jeho mŕtva matka ležala vedľa na koľajniciach.
„Keď som tú tragédiu nakrúcal, počul som zvuk vracajúcich sa lietadiel. Rýchlo som na to dieťa spotreboval posledné metre filmu a bežal k nemu, aby som ho odniesol do bezpečia. Ale medzitým sa k nemu vrátil jeho otec. Lietadlá nám preleteli nad hlavou, žiadne bomby nezhodili,“ popisoval Wong.
Ako sa popálené dieťa volalo? Prežilo? Bol to chlapec, alebo dievčatko? Fotograf v službách americkej mediálnej korporácie Hearst sa to nikdy nedozvedel a možno po tom ani príliš nepátral a nakrútený film nasledujúceho dňa poslal do New Yorku. O dva týždne neskôr sa v kinách po celej Amerike premietal ako filmový týždenník.
Občianska vojna v Číne
Dovtedy bola japonská agresia nezrozumiteľným konfliktom na druhej strane Pacifiku. V Číne už desať rokov zúrila občianska vojna medzi Čankajškovými nacionalistami a Maovými komunistami a do toho vpadli Japonci, ktorí si už pred piatimi rokmi vytvorili na severe krajiny bábkový štát Mandžukuo. Šanghaj chceli dobyť po pár dňoch, nakoniec im to trvalo tri mesiace.
Niekedy sa hovorí, že krvavý stret o prístav na rieke Jang-c‘-ťiang bol prvou bitkou druhej svetovej vojny. Američanov však prichádzajúca katastrofa neznepokojovala, pod dojmom Veľkej krízy a spomienok na svojich padlých v prvej svetovej sa snažili byť viac izolovaní. Wongove zábery z Šanghaja šírené Hearstovým mediálnym impériom nimi však otriasli.
Noviny a časopisy jedno políčko filmu pretlačili ako fotku, ktorú podľa odhadu časopisu Life počas jedného mesiaca videlo 136 miliónov ľudí. „Japonci sú tak hanební, opovrhnutíhodní, barbarskí a krutí, že sa mi nedostáva slov, aby som to popísal,“ tvrdil vtedy senátor George W. Norris, ktorého správy o japonských zverstvách prinútili k opusteniu názoru, že Amerika by sa už do cudzích vojen nemala montovať.
Proti japonskému bombardovaniu civilistov pod vplyvom verejného hnevu protestovala americká, britská a francúzska diplomacia, vo veľkom sa začali organizovať humanitárne zbierky na pomoc utečencom.
50-tisíc dolárov za hlavu fotografa
Pre japonskú vládu predstavovali Wongove zábery takú veľkú potupu, že na jeho hlavu vypísala odmenu 50 000 dolárov. Nikdy ju nevyplatila, šanghajský rodák ďalej fotil boje medzi Kuomintangom a Japoncami. Po víťazstve Maových komunistov sa uchýlil na Taiwan, kde v roku 1981 zomrel na komplikácie spojené s cukrovkou.
Japonskí revizionisti dodnes považujú jeho osemdesiatšesť rokov staré zábery zo šanghajskej stanice za podvod a tvrdia, že scénu naaranžoval. Muž prenášajúci popálené dieťa vraj nebol jeho otec, ale fotografov asistent, Wang vraj navyše za dieťaťom zapálil dymovnicu, aby jeho silueta lepšie vynikla.
Dvadsať rokov po konci druhej svetovej vojny sa pochybnosti objavili aj v Amerike, Wang ich však do konca života ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. Keď sa ho jeden japonský fotograf počas vojny v Kórei na vznik kontroverzného filmového materiálu spýtal, vraj sa len pousmial.
Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk
