Duch zverstiev z druhej svetovej vojny straší ľudí ešte aj dnes. Poslední živí svedkovia Hitlerovej krutosti sa aj po vyše 70 rokoch znovu proti sebe postavili. Ostatný plot však vystriedali súdne lavice. Irmgard Furchner sa tento týždeň postavila pred súd za podieľaní sa na smrti viac ako 11 412 ľudí a za pokus o vraždu v 18 ďalších prípadoch.
„Je mi ľúto všetkého, čo sa stalo,“ povedala Furchner v utorok 6. decembra na krajskom súde v Itzehoe. V súčasnosti stojí pred súdom v rámci politiky podľa nemeckého práva stíhať každého, kto sa podieľal na vojnových zločinoch bez ohľadu na ich vek. „Ľutujem, že som v tom čase bola v Stutthofe,“ dodala.
Keďže však v tom čase nemala 21 rokov, súdia ju ako mladistvú za prácu, ktorú vykonávala v období od júna 1943 do apríla 1945. Furchnerová už predtým bojovala za svoju nevinu, pričom tvrdila, že nevedela o masovom zabíjaní, ktoré sa v tábore odohrávalo. Toto tvrdenie prišlo napriek tomu, že bola denne v kontakte s veliteľom tábora Paulom Wernerom Hoppem, pre ktorého pracovala ako sekretárka. Ďalšie pochybnosti vyvolalo svedectvo jej manžela z roku 1954. V ňom tvrdil, že vedel o plynových komorách.
Napriek tomu právnici 97-ročnej ženy tvrdia, že by mala byť oslobodená spod obžaloby za svoje činy. Podľa nich sa totiž nedá priamo dokázať, žeby o genocíde vedela. Žalobcovia však navrhli pre „sekretárku zla“ dvojročný podmienečný trest. Nemka mala byť odsúdená už minulý rok no vtedy sa pokúsila o útek.
Jedna z tých, čo tábor prežili, Risa Silbert (93), svedčila v auguste tohto roku o jeho brutalite. Odhalila, že jeho väzni boli natoľko zúfalí, že sa uchýlili ku kanibalizmu. „Stutthof bol peklo,“ povedala. „Ľudia rozrezávali mŕtvoly a jedli ich pečene,“ opísala Silbert. Ďalej povedala, že pre Furchner by bolo nemožné, aby nevedela o vraždách, ktoré sa odohrali v tábore. „Ak pracovala ako sekretárka veliteľa, tak presne vedela, čo sa stalo,“ dodala. Verdikt vo Furchnerovej procese bude známy 10. decembra.
Stutthof bol prvý nacistický koncentračný tábor založený mimo Nemecka a bol posledným, ktorý spojenci oslobodili. Predpokladá sa, že v tábore zomrelo až 65 000 väzňov, z ktorých takmer polovicu tvorili Židia. Najmenej 70 úradníkov a dozorcov, ktorí pracovali v tábore, bolo uznaných vinnými z obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.