Susan Gervaise, pôvodne menom Susan Preece, sa po dlhých rokoch vrátila k biologickej rodine. Vyrastala so šiestimi súrodencami, teraz sa jej po 53 rokoch konečne podarilo stretnúť sa so štyrmi z nich. Ako dieťa ju totiž cestovateľský pár od rodiny vzal.
Ukradli ju
Susan mala len štyri roky, keď ju cestovateľský pár ukradol z jej rodiny žijúcej v historickom mestečku Pontefract v metropolitnej štvrti Wakefield v Anglicku. Od jej rodiny Susan vzali v roku 1969. Pár ju pozval na výlet do Disney parku. Samozrejme, niečomu takému by žiadne dieťa neodolalo.
Párik pochádzal zo Škótska a pýtali si povolenie od Susaninej biologickej matky, či ich môže na výlete sprevádzať a sľúbili jej, že ju hneď potom privezú do Anglicka. To, či sa Susanina matka zamyslela nad možnosťou, že jej dcéru nevrátia, môžeme iba hádať.
Vyrastala v prostredí cestovateľov
Ako dieťa vyrastala na starej fare pre cestovateľov, kde sa stretla aj s cestovateľským párom, ktorý ju na niekoľko rokov odlúčil od rodiny. „Ako dieťa som žila s mojimi šiestimi súrodencami na starej fare pre cestovateľov. My sme neboli cestovatelia,“ vysvetlila pre portál Daily Mail.
„Na stránke som sa spriatelila s párom, ktorý pochádzal zo Škótska. Žena, ktorú som volala mama, mala dvoch synov. Myslím si, že chceli dievča. Opýtali sa mojej biologickej mamy, či ma môžu vziať do Disney parku. Moja mama im dala môj rodný list, aby ma mohli zapísať do pasu,“ opisuje.
Vzali ju inam
Cestovatelia, ktorí mali k dispozícii kópiu jej rodného listu, Susan však nevzali do Disney parku. Namiesto toho ju odniesli do Kanady, potom Austrálie a neskôr na Nový Zéland.
V tom čase totiž dieťa mohlo medzinárodne cestovať s rodným listom a rodičovským povolením. „Hostiteľská rodina“ pridala jej meno do cestovného pasu ich rodiny, čo jej umožnilo, aby sa mohla k nim pripojiť v zahraničí.
„Toto bol vždy ich plán. Žila som s cestovateľskou komunitou a žila som dobrý život, v ktorom som bola rozmaznávaná,“ vysvetľuje Susan.
Hovorili jej, že ju adoptovali
Susan Gervaise vedela o svojom rodnom liste, avšak stále jej hovorili, že ju rodina dala na adopciu. Naozaj verila, že sa jej biologická rodina zriekla. To, že bola ukradnutá, zistila ako 16-ročná, keď potrebovala pas, aby sa mohla vrátiť z Nového Zélandu do Austrálie. „Išli sme na Nový Zéland a nepotrebovala som pas, aby som sa dostala do krajiny, ale keď prišlo na návrat do Austrálie, pas som potrebovala,“ povedala pre portál The Wakefield Express.
Pár sa priznal, že ju v skutočnosti neadoptoval až vtedy, keď potrebovala podpis od mamy alebo otca. „Vtedy mi povedali, že ma neadoptovali, ale ukradli.“
Vrátiť sa nemohla hneď
Susan musela čakať do jej 18-tich rokov, aby si mohla vybaviť pas pre dospelých. Do Austrálie sa preto vrátila ako 19-ročná, kedy spoznala aj svojho súčasného manžela, s ktorým má tri deti a štyri vnúčence. Jej „otec“ zomrel, keď mala 21 rokov.
Jej manžel podnietil pátranie v júni a napísal výzvu na miestnu stránku komunity Knottingley a Ferrybridge prostredníctvom Facebooku. Jej rodinu sa podarilo nájsť do 30 minút. Všetci jej súrodenci boli stále nažive a žili stále okolo Pontefractu.
Žiaľ, s matkou sa po tom, čo ju ukradli, viac nevidela. Tragicky zomrela, keď mala Susan desať rokov, a nikdy nevedela, že jej dcéra bola v bezpečí. „Po tom, čo zomrela, zostalo mnoho otázok nezodpovedaných. Veci vtedy boli iné. Neboli žiadne stopy, žiadne policajné reporty.“
Nádej
Po tom, čo mohla konečne upokojiť svoju biologickú rodinu, že bola vždy v bezpečí a milovaná, chce ukázať aj ostatným, že je tu stále nádej. „Keď som to hovorila mojej rodine, hystericky plakali, pretože som bola nažive.“
Vrátila sa domov počas svojich 57 narodenín, a preto mohla zorganizovať oslavu spolu s jej rodinou.
„Do tohto dňa neviem, prečo nebola zainteresovaná polícia. Ale myslím si, že to bolo najmä preto, že moja mama im dala povolenie, aby ma vzali,“ vysvetľuje.
„V priebehu rokov sa objavilo niekoľko nezvestných osôb a moja mama sa po tom, čo sa odsťahovala, neustále vracala na stránku cestovateľov, aby ma hľadala.“
„Dáva to správu komukoľvek, kto niekoho stratil, že zázraky sa dejú. Je tu nádej,“ uzatvára.