Všetko to začalo v júli 1518, keď jedna žena z francúzskeho Štrasburgu opustila svoj dom a začala tancovať. Avšak ako uvádza portál All That Is Interesting, trvalo to celé hodiny až napokon skolabovala. Spotená spadla na zem.
V tranze začala tancovať aj nasledujúci deň, a ďalší deň potom. Mánia neprestávala. Čoskoro sa k nej pridali aj ďalší ľudia. Až 400 miestnych nekontrolovane tancovalo celé dva mesiace.
Nikto nevedel, čo spôsobilo, že ľudia tancovali proti svojej vôli. Dokonca ani to, prečo tieto mánie trvali tak dlho. Nakoniec však zomrelo až 100 ľudí. Historici nazvali túto bizarnú a smrtiacu udalosť „tanečným morom“ z roku 1518, ktorý je aj doteraz opradený množstvom tajomstiev.
Čo sa vlastne v roku 1518 stalo?
Historické záznamy sú plné medzier, aj tak poskytujú aspoň malý pohľad na túto zvláštnu epidémiu. Po tom, čo tanečný mor začal neradostným maratónom ženy menom Frau Troffea, jej telo nakoniec podľahlo silnému vyčerpaniu. Upadla do hlbokého spánku. Avšak tento cyklus na veľké prekvapenie všetkých ľudí sa opakoval každý deň bez ohľadu na to, ako zakrvavené a pomliaždené boli jej nohy.
Ľudia, ktorí boli svedkami tohto nevysvetliteľného správania, začali veriť, že išlo o božský zásah. Miestni obyvatelia totižto verili v tradíciu svätého Víta. Sicílsky svätec umučený v roku 303 nášho letopočtu údajne preklínal hriešnikov nekontrolovateľnou tanečnou mániou.
Zúboženú a zoslabnutú Troffeu po niekoľkých dňoch nepretržitého tanca priviedli do svätyne vysoko v horách Vogéz. Malo ísť o akýsi akt odčinenia za jej údajné hriechy. Mániu to však nezastavilo a mor sa rýchlo zmocnil mesta, píše portál All That Is Interesting. Najprv to začalo ďalšími 30 ľuďmi, ktorí sa pustili do nekontrolovateľného tanca. Ich počet však ďalej stúpal. Niektoré správy hovoria o tom, že na vrchole epidémie tancovalo v uliciach Štrasburgu až 400 ľudí.
Chaos pokračoval približne dva mesiace. Mnohí túto fyzickú záťaž nezvládli a zosypali sa, či dokonca zomreli na infarkt, mŕtvicu a vyčerpanie. Údajne počas najväčšieho vrcholu prišlo o život až 15 ľudí denne. Za obeť tak malo padnúť až 100 obyvateľov mesta.
Mýtus alebo skutočnosť?
Existujú viaceré pochybnosti o vierohodnosti tanečného moru z roku 1518. Moderní historici tvrdia, že existuje dostatok literatúry o tomto fenoméne, ktorá potvrdzuje jeho pravdivosť. Prvýkrát odhalili túto nezvyčajnú epidémiu vďaka dobovým miestnym rekordom.
Patrí medzi nich aj správa stredovekého lekára Paracelsa, ktorý navštívil Štrasburg osem rokov po morovej nákaze a zapísal ho do svojho diela Opus Paramirum. Aj v mestských archívoch sa objavujú početné záznamy o tejto epidémii.
Kronika architekta Daniela Specklina, ktorá je stále uložená v mestskom archíve, opísala priebeh udalostí a poznamenala, že mestská rada dospela k záveru, že bizarné nutkanie tancovať bolo výsledkom „prehriatej krvi“ v mozgu. Dokonca sa snažili túto situáciu vyriešiť a ľuďom odporúčali tancovať ešte viac.
Posadnutie diablom alebo otrava jednom
Podľa historikov sa udalosti podobné tejto stali aj v 11. storočí v Kölbigku v Sasku. Vtedy ľudia verili, že príčinou bola démonická posadnutosť alebo boží trest. V 15. storočí zasa jednu ženu pohryzla tarantula, ktorej jed spôsobil „kŕčovitý tanec“. Jediným spôsobom, ako vyliečiť uhryznutie, bolo vraj vrtenie sa do rytmov správnej hudby. Aj v tomto prípade si mnohí mysleli, že ide o zásah zhora.
Moderné teórie sa skôr držia realistickejších možností. Niektorí veria, že mohlo ísť o otravu spôsobenú jedlom či psychoaktívnymi hubami. Historik John Waller zasa tvrdí, že tanečný mor môže byť príkladom psychogénnej pohybovej poruchy, ktorá sa vyskytuje pri masovej hystérii. Mohla to spôsobiť zvýšená hladina stresu spôsobená neľútostnými podmienkami raného novoveku.