Leona Oceania, 52-ročná žena z Portlandu v štáte Maine, má vo svojej obývačke sadu krásnych borovicových políc s jej obľúbenými knihami a zopár drobnosťami. Len málokto tuší, že jedného dňa v nich bude Leona pochovaná, píše New York Post.
Pracuje ako správkyňa na oddelení obecných verejných prác, no má aj iné povolania. Funguje ako dula smrti, teda sprievodkyňa domáceho pohrebu, dobrovoľníčka v hospici a verejná rečníčka o umení dobre zomrieť.
Rakva ako polica na knihy
Chuck Lakin, vysokoškolský knihovník na dôchodku, vyrába rakvy na mieru. Aj Leone pomohol postaviť rakvu/poličku ako súčasť svojho kurzu výroby truhiel. Jeho webová stránka Lastthings.net je miestom „pre tých, ktorí chcú mať väčšiu kontrolu nad tým, čo sa stane s ich vlastným telom po smrti, alebo by chceli preskúmať spôsoby starostlivosti o telo milovanej osoby po smrti“.
Pracuje na tom, aby pomohol ľuďom porozumieť lacnejším alternatívam k rakvám a službám dostupných pri pohrebe. Súčasťou je pravdaže aj budovanie vlastných truhiel. Záujemcovia o vytvorenie vlastného miesta posledného odpočinku sa môžu zúčastniť jedného z Lakinových kurzov alebo si stiahnuť plány z jeho webovej stránky. Dokonca majú na výber aj z viacerých alternatív rakiev, vrátane police na knihy. Ako vysvetlil pre New York Post, materiál na jej postavenie stojí okolo 300 dolárov a za jeho odborné znalosti si priplatia ďalších 500 dolárov.
Joshua Scolum, výkonný riaditeľ združenia Funeral Concumer Alliance, ktoré sa snaží chrániť smútiace rodiny pred nadmernými nákladmi vysvetlil, že bežná rodina zvyčajne minie okolo 2000 až 3000 dolárov na rakvu, píše Wall Street Journal.
Práve tento fakt inšpiroval Chucka Lakina, aby pomohol ostatným orientovať sa v alternatívnom pohrebníctve. Od roku 2000 vyrábal v priemere tri až päť rakiev ročne, ale minulý rok ich vyrobil desať. Povedal, že je to pre neho česť pomáhať ľuďom v takýchto ťažkých chvíľach.
Workshop vyrábania rakiev
Aby prilákal ľudí na svoje kurzy, zúčastňuje sa aj veľtrhu Common Ground Country Fair v Unity v štáte Maine takmer každý september. Vystavuje tam jednu zo svojich podomácky vyrobených rakiev. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorí sa chcú v rakve odfotiť,“ povedal a dodal, „Tenší sa tam natlačia aj dvaja.“
Dokonca zorganizoval aj workshop, kde ich ľudia vyrábali. Morbídny, no zábavný projekt podľa jedného z účastníkov zabral asi dve až tri hodiny práce a smiechu. „Práve sme si užili toľko zábavy,“ povedala pre New York Post Joan Pillsbury, zdravotná sestra na dôchodku. V jednej chvíli vliezla do vlastnej rakvy a ľahla si, aby získala lepší uhol pri vŕtaní.
„Smiali sme sa,“ opísala tento zážitok. Joan Pillsbury svoju hotovú rakvu naložila do svojho Subaru a neskôr ju vystavila vo svojej domácej telocvični. „Myslím, že je to jedna vec, ktorú moje deti nebudú musieť robiť,“ povedala na margo svojich pohrebných plánov.
Aj Donald Joralemon si domov priniesol ručne vyrobenú rakvu. Emeritný profesor antropológie na Smith College dal svojej rodine jasné a jednoduché pokyny ako prípravu na jeho smrť. „Chcem, aby ma vzali z postele do rakvy a potom priamo na pohrebisko, ktoré máme na pastvine,“ povedal.
Pre tých, ktorí sa nemôžu dostať do Nového Anglicka, aby získali Lakinovú pomoc je tu stále možnosť stiahnuť si plány z jeho webovej stránky. Pre záujemcov z Ameriky predáva Casket Builder Supply súpravy na výrobu rakiev. Skúsil by si to?