Hoci existuje náhla smrť, umieranie nie je len stav, kedy nastane biologická smrť človeka. Umierajúci človek má často na smrteľnej posteli čas zamýšľať nad svojim životom a niektoré veci si uvedomí až keď je neskoro. Mnohé by urobil inak…
Smrť strháva z ľudí masky
„Umieranie strháva z ľudí masky a robí ich autentickými. Prostredie v hospici ma učí vidieť v živote to podstatné. Všimla som si, že ľudia na sklonku života najviac riešia vzťahy. Tie sú alfou a omegou životného šťastia a spokojnosti, “ povedala v jednom z rozhovorov pre Brainee Katarínou Gerbranda, ktorá je dobrovoľníckou v hospici a sprievodkyňou umierajúcich.
Podobný pohľad poskytuje aj populárna kniha Čo pred smrťou najviac ľutujeme (The Top Five Regrets of the Dying ) od austrálskej autorky Bronnie Ware, ktorá pracovala v oblasti paliatívnej starostlivosti. Kým Bronnie trávila čas starostlivosťou o potreby zomierajúcich, jej život sa zmenil. Neskôr napísala blog o tom, čo najviac ľutovali ľudia, o ktorých sa starala. Z článku „Čo pred smrťou najviac ľutujeme“ bol razom hit. V prvom roku si ho prečítali viac než tri milióny ľudí na celom svete, čo ju podnietilo napísať knihu.
V knihe píše o fenomenálnom poznaní, ktoré ľudia na konci svojho života získajú a čo sa môžeme z ich múdrosti naučiť my. Hovorí, že pri otázke, čo ľudia ľutujú, alebo čo by spravili inak, „sa podobné témy objavovali znova a znova,“ informuje Guardian. Ako hovorí Ware, toto je päť vecí, ktoré ľudia najčastejšie ľutujú:
1. Prial by som si, aby som mal odvahu žiť život podľa seba, nie život, ktorý odo mňa očakávali iní.
„Toto bola najčastejšia ľútosť zo všetkých. Keď si ľudia uvedomia, že ich život je takmer na konci a obzrú sa späť, je ľahké vidieť, koľko snov sa nenaplnilo. Väčšina ľudí si nesplnila ani polovicu svojich snov, museli zomrieť s vedomím, že to bolo kvôli rozhodnutiam, ktoré urobili alebo neurobili. Je preto veľmi dôležité pokúšať sa plniť si aspoň niektoré zo svojich snov. Od chvíle, kedy stratíte svoje zdravie, bude už neskoro. Zdravie nám prináša slobodu, a to si len málokto uvedomuje, pokiaľ ho nestratí.“
2. Prial by som si, aby som nepracoval tak tvrdo.
„Toto hovoril, každý mužský pacient, ktorého som ošetrovala. Ľutovali, že netrávili viac času so svojimi deťmi a v partnerovej spoločnosti. O tejto ľútosti hovorili aj ženy, ale keďže väčšina bola zo staršej generácie, mnohé pacientky neboli živiteľkami rodiny. Všetci muži, ktorých som opatrovala, hlboko ľutovali, že strávili veľkú časť života v pracovnom kolotoči.“
3. Prial by som si, aby som mal odvahu vyjadriť svoje pocity.
„Mnoho ľudí potláčalo svoje pocity, aby udržali pokoj ostatných. Výsledkom bolo, že sa uspokojili s priemernou existenciou a nikdy sa nestali tým, kým sa skutočne mohli stať. U mnohých sa vyvinuli choroby súvisiace so zatrpknutosťou, ktorú v sebe niesli.“
4. Prial by som si, aby som zostal v kontakte so svojimi priateľmi.
„Často si skutočne neuvedomili všetky výhody starých priateľstiev až do ich posledných týždňov a nebolo vždy možné ich vystopovať. Mnohí nechajú v stálom zhone staré priateľstvá rokmi zapadnúť prachom. Túto vec hlboko ľutovalo mnoho ľudí. Ľutovali, že nevynaložili úsilie starať sa o priateľstvá. No každému chýbajú jeho priatelia, keď umiera.
5. Prial by som si, aby som bol šťastnejší.
„Toto je prekvapivo bežné. Mnohí si až do konca neuvedomili, že šťastie je voľba. Zostali uviaznutí v starých vzorcoch a zvykoch. Strach zo zmeny ich viedol k tomu, že predstierali pred ostatnými a pred sebou samým spokojnosť, aj keď hlboko vo svojom vnútri túžili poriadne sa smiať a zažívať vo svojom živote bláznovstvá.“
Je faktom, že každý sa raz narodí a potom zomrie. Neminie to ani teba. Neváhaj sa inšpirovať posolstvom umierajúcich, ktoré sprostredkovala Bronnie, aby si toho na smrteľnej posteli ľutoval čo najmenej.
