„Celý život sa mi premietol pred očami.“ Známa fráza, ktorú často vyslovujú ľudia so zážitkom blízko smrti, zrejme našla svoj vedecký „základ“.
Veci nedávno prvýkrát zaznamenali aktivitu umierajúceho ľudského mozgu a odhalili vzory mozgových vĺn súvisiace s procesmi ako je snívanie a vybavovanie si pamäti. Svoje zistenie publikovali v časopise Frontiers in Aging Neuroscience.
Výskumu napomohla náhoda
Zaujímavosťou je, že tomuto zisteniu pomohla náhoda. Vedci pôvodne nemali v pláne merať aktivitu mozgu v procese umierania, ale nepretržite monitorovali mozgové vlny 87-ročného pacienta s epilepsiou pomocou EEG, aby sledovali záchvaty. Počas toho však pacient náhle dostal infarkt a zomrel.
Výskumníkom sa podarilo zaznamenať 15 minút mozgovej aktivity okolo času smrti. Zamerali sa na 30 sekúnd pred a po tom, čo pacientovo srdce prestalo biť. Všimli si zvýšenú aktivitu oscilácie tzv. gama mozgových vĺn.
Mozgové vlny sú rytmickou elektrickou aktivitou v normálnych živých ľudských mozgoch a rôzne typy týchto vĺn sú spojené s rôznymi stavmi.
Sústredenie a odstránenie rušivých zmyslových informácií
Citujúc príklad - vedci uviedli, že gama oscilácie sú spojené s vysoko kognitívnymi funkciami ako je sústredenie, snívanie, meditácia, získavanie pamäte a vedomé vnímanie ako sú tie, ktoré sú spojené s pamäťovými flashbackmi.
Štúdia tiež ukázala, že alfa vlny, ktoré oscilujú vo frekvencii 8-12 Hertzov, by mohli hrať úlohu pri odfiltrovaní rušivých zmyslových informácií a pomôcť pri pozornosti.
Posledné spomínanie na život
Na základe existujúcich poznatkov o činnostiach spojených s rôznymi mozgovými vlnami vedci predpokladajú, že umierajúci 87-ročný človek si možno „naposledy zaspomínal na život“.
„Vzhľadom na to, že skrížená väzba medzi alfa a gama aktivitou sa podieľa na kognitívnych procesoch a vybavovaní pamäti u zdravých jedincov, je zaujímavé špekulovať, že takáto aktivita by mohla podporiť posledné pripomenutie si života, ku ktorému môže dôjsť v stave blízkom smrti,“ napísali vedci v štúdii.
Kedy presne končí život?
„Tieto zistenia spochybňujú naše chápanie toho, kedy presne končí život, a vytvárajú dôležité následné otázky týkajúce sa načasovania darcovstva orgánov," tvrdí Dr. Ajmal Zemmar, hlavný autor štúdie.
Samozrejme, výsledky treba brať s určitou rezervou, zdôraznil tím. Údaje pochádzajú len z jedinej prípadovej štúdie, a to aj u pacienta, ktorý mal poranený mozog a podstupoval nezvyčajnú aktivitu súvisiacu s epilepsiou.
„Niečo, čo sa z tohto výskumu môžeme naučiť, je: hoci naši blízki majú zavreté oči, ich mozgy si možno prehrávajú niektoré z najkrajších momentov, ktoré zažili vo svojom živote,“ povedal Zemmar.
