V júli 1976 Maovu Čínu zasiahla obrovská prírodnou katastrofa. Zemetrasenie, ktoré zdevastovalo miliónové banské mesto Tchang-šan, bolo jedno z najhorších v histórii a vyžiadalo si tisíce obetí.
Pôvodne čínske úrady hlásili, že zomrelo 650-tisíc ľudí, následne svoje odhady znížili na 242-tisíc mŕtvych. Skutočné čísla sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. Táto katastrofa sa stala najhorším zemetrasením 20. storočia.
Varovala aj príroda
Napriek tomu, že čínski vedci tvrdili, že varovné signály zaznamenali pred samotnou katastrofou, čínske vedenie ich ignorovalo, píše NY Times. 82-ročný Mao utrpel niekoľko infarktov a veľkú časť roka strávil v nemocnici. Ako jedna z možných príčin, prečo kompetentní nevenovali varovným signálom dostatočnú pozornosť, sa často uvádza prebiehajúci boj o moc, ktorý vládne špičky zaujímal viac, ako signály. Pritom rok predtým sa vďaka včasnému varovaniu a prípravám Čína vyhla porovnateľnej katastrofe.
Varovné signály dávala aj príroda. Ľudia si začali všímať nezvyčajné javy. Niekoľko dní pred zemetrasením hladina vody v studniach klesala a stúpala. Roľníci v okolitých dedinách videli, ako hydina nervózne pobehuje po dvoroch. Veľké potkany sa zhromažďovali a skrývali sa pod strechami a vydávali čudesné zvuky.
Zemetrasenie zničilo celé štvrte
Napriek tomu väčšina občanov večer 27. júla pokojne zložila hlavu na vankúš a zaspala. Zemetrasenie udrelo ráno o 3:42 miestneho času, podľa oficiálnych údajov silou 7,8 stupňov Richterovej stupnice. Nezávislé odhady však hovoria o sile až 8,2 - 8,3 stupňa. Nasledovalo ešte niekoľko otrasov.
Otrasy zasiahli asi 85% budov, ktoré boli postavené na nestabilnej pôde rieky Luanhe. Táto aluviálna pôda sa počas zemetrasenia skvapalnila a podkopala celé štvrte. O život prišlo aj množstvo uhliarov v baniach, všetky cesty a železnice vedúce do mesta boli zdecimované a mesto bolo odtrhnuté od energií.
Následky až v Pekingu a odmietnutie pomoci
Škody utrpeli aj stavby v Pekingu, ktoré boli vzdialené asi 140 kilometrov od epicentra. Otrasy pocítili ľudia aj 1100 kilometrov od banského mesta.
Po zemetrasení Čína odmietla zahraničnú pomoc nie len od ostatných štátov, ale aj od humanitárnych orgánov OSN či Červeného kríža. Čínska vláda namiesto toho vyzvala svojich občanov, aby „odolávali zemetraseniu a zachránili sa“. Čínski úradníci odmietli akékoľvek ponuky pomoci z vonkajšieho sveta s tým, že pozostalí majú dostatok jedla a oblečenia a v meste je dostatok lekárskeho materiálu a lekárov. „Akákoľvek smrteľná pohroma môže byť prekonaná pod vedením predsedu Maa,“ hlásal režim. V kľúčovom prvom týždni po kríze však mnohí zomreli na nedostatok lekárskej starostlivosti.
Vojskám a humanitárnym pracovníkom chýbal výcvik, ktorý je potrebný na efektívne vytiahnutie zo sutín tých, ktorí prežili. Viac ako 160 000 rodín zostalo bez domova a viac ako 4 000 detí osirelo. Väčšina mesta bola nanovo vybudovaná..
Zemetrasenie ako znamenie
Zaujímavosťou je, že zemetrasenie a podobné katastrofy sú v Číne často vnímané ako znamenie nebies a predzvesti politických zmien. V čase zemetrasenia Ríša stredu takéto zmeny prežívala. Mao Ce-tung zomrel 9. septembra 1976. Po povzbudení verejnou podporou premiér Guofeng v októbri 1976 odvážne zatkol Gang štyroch, ktorý viedla manželka Maa – madam Mao, čím sa skončila kultúrna revolúcia.
