„Tu u nás je každý chudobný. A budeme ešte chudobnejší, pokiaľ nebudeme pestovať mak. Nemáme na výber: trhy pre našu obvyklú produkciu jednoducho neexistujú,“ povzdychol si v rozhovore s reportérmi amerického denníka farmár Sálih Mohammad z obce Tulukan v juhoafganskej provincii Kandahár.
Zatiaľ čo predtým pestoval makovice na jednom hektári, dnes rastliny s fialovými kvetmi zaberajú pol druhého hektára, teda polovicu jeho pozemku. „Nepochybujem, že aj ostatní farmári budú tento rok pestovať viac maku,“ dodal 55-ročný farmár.
Dokazuje to aj návšteva tulukanského trhu, kde kvitne čulý obchod s ópiom v rôznych štádiách spracovania. Pred obchodíkmi sú vyložené plastové vrecia s hnedou viskóznou tekutinou, kovové misy s rôsolovitou substanciou aj tuhé, tmavé tehly ópia.
Nad obchodíkmi vejú biele vlajky islamistického hnutia, ktoré v polovici augusta bez odporu vstúpilo do Kábulu. Talibanci sa krátko potom zaviazali, že začnú rozvracať multimiliardový narkobiznis, ktorý predstavuje 85 percent svetovej produkcie ópia.
Taliban klamal
„Produkciu ópia zrazíme na nulu. Nebudú sa tu vyrábať žiadne drogy, žiadne drogy sa nebudú pašovať,“ sľuboval hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid. Jeho spolubojovníci potom začali v uliciach metropoly organizovať razie na užívateľov heroínu a metamfetamínu, ktorých odvážajú na tvrdú odvykaciu kúru.
Mimo hlavné mesto sa ale vývoj uberá opačným smerom. Provinční predstavitelia víťazného hnutia priznávajú, že zakázať pestovanie maku poľnohospodárom nemôžu. „Ako ich máme zastaviť? Kto sa o nich postará?“ hovorí Mulla Seif Alrahman Akhund, guvernér okresu Pandžáví, pod ktorý spadá aj Tulukan.
„Ak medzinárodné spoločenstvo uzná našu vládu a získame rozvojovú pomoc, makovica nepochybne zmizne. Môžeme proti ich pestovaniu prijať opatrenia, ale nechceme, aby náš ľud upadol do ešte väčšej biedy,“ dodal.
Ekonomická a humanitárna situácia štyridsaťmiliónovej krajiny, ktorá sa po kolapse Západom podporovanej vlády ocitla v medzinárodnej izolácii, sa prudko horšia. OSN odhaduje, že afganská ekonomika sa od augusta oslabila o 40 percent a hladomor hrozí viac ako polovici obyvateľov.
Zatvorené hranice
Washington zmrazil skoro 9,5 miliardy dolárov aktív afganskej centrálnej banky, medzinárodné finančné inštitúcie zastavili svoju pomoc. Susedný Pakistan opakovane uzatvára hranice, takže na prechodoch zhnili plné kamióny kandahárskych granátových jabĺk určených na export.
„Naše ovocie a zelenina je nám na nič, keď sú hranice zatvorené,“ vysvetľuje Sálih Mohammad, zatiaľ čo tehlou drví suché makové palice. Semienka zmiešajú s vlhkou hlinou a zmes potom rozhadzuje na pozemku, kde ešte nedávno pestoval obilie.
Talibanská hliadka prechádzajúca okolo na motorke si ho vôbec nevšíma. „Ak je vláda chudobnejšia ako obyvateľstvo, tak vás nikto obťažovať nebude. Každý si robí, čo chce,“ hovorí farmár z Tulukanu.
Pre farmárov je kľúčové, že mak je v porovnaní s obilím veľmi nenáročná rastlina. Nepotrebuje veľa vody, palice sa môžu narezávať už po piatich mesiacoch a ópiovú pastu je možné skladovať dlhé roky bez toho, aby stratila na účinku. Z pol hektára je až 50 kilogramov ópia, pričom za jedno kilo farmári dostanú (v závislosti na kvalite) 40 až 60 dolárov.
Ópia bude stále viac
Z regionálnych trhov, ako je ten v Tulukane, mieri surové ópium do heroínových rafinérií v susednej provincii Hílmand. Hotová droga potom putuje cez Pakistan, Irán či stredoázijské republiky na západoeurópske trhy a ďalej za oceán. „Hlavné zisky ale idú do zahraničia. Afganci sú iba pracovná sila,“ okomentoval dodávateľský reťazec jeden z tulukanských obchodníkov Hadži Abdul Wali Agha.
Taliban pestovanie maku v roku 2000 označil za neislamské a podstatnú časť úrody nechal zničiť. Výsledok? Svetové zásoby ópia sa zmenšili o dve tretiny a islamisti stratili podporu časti obyvateľstva, ktorá tým prišla o obživu. Niektorí experti však tvrdia, že islamisti vtedy prohibíciu vyhlásili schválne, aby obmedzili nadprodukciu a zvýšili ceny.
Američania na boj s pestovaním maku počas svojho dvadsaťročného angažmánu vynaložili vyše desať miliárd dolárov. Farmárov sa snažili presvedčiť, aby radšej stavili na šafran a granátové jablká. Lenže miestni drogoví bossovia medzitým ťažili z toho, že boli vďaka svojmu regionálnemu vplyvu pre americké velenie príliš dôležití a pod ich ochranou ďalej kšeftovali s ópiom.
Narkoštát
Taliban si medzitým z pestovania a pašovania ópia urobil hlavný zdroj pre financovanie svojej guerillovej vojny a zároveň sa vyžíval, ako afganský heroín decimuje nepriateľov na Západe. „Kiež Boh premení všetkých neveriacich na mŕtvoly. Či už ich zahubí guľka alebo ópium, je to náš spoločný cieľ,“ chválil sa v odpočúvanom hovore jeden z Talibanských pašerákov.
Podľa štatistík Úradu OSN proti drogám a zločinu bolo vlani osiatych makom 220 000 hektárov afganskej pôdy, o 37 percent viac ako v predchádzajúcom roku. Ako píše analytička Brahma Chellaneyová, Taliban sa v posledných rokoch stal najmocnejším narkokartelom sveta, obchod s drogami predstavoval jeho hlavný príjem. Na juhu krajiny navyše v posledných rokoch čulo budoval laboratóriá na výrobu metamfetamínu, stúpa aj produkcia hašiša.
Podľa rešpektovanej novinárky Elaine Shannonovej, ktorá sa špecializuje na drogový biznis, by sa preto svet nemal nechať zmiasť talibanskymi slovami o nábožensky motivovanom ťažení proti drogám. „Ako vždy ide o peniaze... Čo je dobré pre afganský drogový biznis, je dobré pre Taliban. Svet už čoskoro bude čeliť najbohatšiemu a najlepšie vyzbrojenému narkoštátu na svete,“ napísala v komentári pre The Washignton Post.
Brainee patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj iDnes.cz.
