Miesto, kde ruskí vedci experimentovali s morom. Ako dnes vyzerá tajomná pevnosť Alexander?

Zdroj: Wikimedia/Andrew Shiva

V izolovanej pevnosti experimentovali s morom. Rusi vyvíjali vakcínu, pokusy vykonávali aj na koňoch

som 28.11.2021, 09:00

Načernalé steny legendárnej pevnosti ruského cára Alexandra I. držia hliadku nad Fínskym zálivom pri Petrohrade. Táto pevnosť však nikdy nemala šancu zúčastniť sa bitky, napriek tomu bola v prvej línii vojny. Vojny proti najničivejšiemu nepriateľovi - vysoko infekčným chorobám ako mor či cholera. Vyvíjala sa tu aj protilátka proti tetanu.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

S vodou stekajúcou na opotrebovaných kamenných múroch a vegetáciou bujnejúcou na streche vyzerá pevnosť Alexander ako miesto s desivou históriou. Hoci nikdy nebola súčasťou vojnového konfliktu, keď sa zmenila na výskumné laboratórium, experimentovanie vedcov si vyžiadalo aj ľudské životy.

Strategická pevnosť

Pevnosť bola súčasťou obranného systému hlavného mesta. Okolo Petrohradu, ktorý sa stal na začiatku 18. storočia hlavným mestom ruského impéria, sa krátko po jeho založení začalo budovať opevnenie. Centrum obrany mesta tvoril odjakživa ostrov Kronštadt. Okolo neho následne v priebehu niekoľkých rokov bolo z piesku, betónu a žuly vybudované množstvo umelých ostrovov vrátane toho, na ktorom stojí Alexandrova pevnosť.

Jej základy tvorí viac než 5500 kusov 12 metrových pilierov ponorených v mori za účelom zaistenia stability. Tie boli neskôr zakryté vrstvou piesku, nasledovala vrstva betónových blokov a žulových dosiek. Celú stavbu drží okolo 8000 pilierov. Na týchto základoch bola postavená budova oválneho tvaru s vnútorným nádvorím. Pevnosť meria 90 x 60 metrov a má tri podlažia. Kapacita pevnosti je až 1000 vojakov. Nachádza sa na nej 103 kanónov, na streche je dokonca v prípade potreby priestor pre 34 zbraní.

​Pevnosť nebola nikdy súčasťou vojenskej akcie. Napriek tomu hrala úlohu v Krymskej vojne, keď chránila ruskú námornú základňu v Kronštadte pred útokmi Kráľovského vojenského námorníctva a francúzskej flotily. Dá sa povedať, že mala najmä odstrašujúci charakter.

Laboratórium

Dôležitým míľnikom, ktorý ovplyvnil budúci osud pevnosti bol rok 1894, kedy bola objavená baktéria yersinia pestis, spôsobujúca morové ochorenie. Už o niekoľko rokov neskôr začali Rusi na izolovanom ostrove experimentovať s nebezpečným materiálom za účelom vývoja vakcíny.

V eseji z roku 1907 boli aktivity vedcov na ostrove detailne popísané. Morom boli za účelom extrahovania protilátok z krvi infikované králiky, morčatá, ale aj opice alebo kone. Výskum primárne zameraný na vyvinutie séra proti moru. V nasledujúcich rokoch sa v laboratóriu údajne pracovalo aj na vývoji sér proti cholere, tetanu, týfusu a sérii stafylokokových a streptokokových infekcií. 

Zdroj:  Unsplash/Maria Rodideal

Vakcína mu zachránila život

Práca na výskume bola náročná. Počas experimentov sa morom nakazili dohromady traja vedci. Dvaja ochoreniu podľahli a boli spopolnení na mieste, keďže existovali obavy z rozšírenia infekcie mimo pevnosť. Toto miesto sa teraz často nazýva „morová pevnosť“ na pochybnú počesť tejto histórie.

Tretieho z nakazených, doktora Leva Vladimíroviča Podlevského, zasiahol bubonický mor, nie pľúcny ako zvyšných dvoch. Vďaka séru, ktoré so svojimi kolegami v minulosti stihol vyvinúť, prežil. Laboratórium bolo uzavreté v roku 1917. Až do 80. rokov však sovietska armáda pevnosť využívala ako skladisko. Dnes sa sem môžu pozrieť aj turisti. Mesto Kronštadt pravidelne organizuje na neďalekej pevnosti výlety.