Narodila sa a vyrastala na Ukrajine, no od roku 2017 žije na Slovensku. Pár dní pred začiatkom vojny sa vrátila do svojej rodnej krajiny. Keď sme sa s Annou Sovou spojili 24. februára, povedala nám, že ju mama zobudila so slovami - začala vojna. Počas uplynulého týždňa sa jej podarilo dostať sa na Slovensko.
„Boli dni, keď som sa nevedela postaviť z postele. Potom som nevedela jesť ani piť. Bála som sa o seba, svoju rodinu, ale aj o krajinu. Neraz som mala panický strach, pretože aj keď chceš, situáciu nedokážeš zmeniť. Je to neskutočne náročné po psychickej aj fyzickej stránke,“ hovorí pre brainee.hnonline.sk Anna Sova.
Počas uplynulého týždňa sa ti podarilo odísť z Ukrajiny. Koľko hodín ti trvala cesta na Slovensko?
Približne 16 hodín sme išli autobusom do Ľvova, následne asi šesť hodín do Užhorodu. Cez ukrajinsko-slovenskú hranicu sme prechádzali pešo.
Môže sa zdať, že sme cestovali dlho, no sú ľudia, ktorí utekajú z Ukrajiny aj tri dni.
Cestovala si sama?
So sesternicou.
V storkách si spomínala, že všade bolo počuť sirény. Zažila si momenty, keď si mala strach o svoj život?
V prvom rade, stretli sme veľa dobrých ľudí z Ukrajiny, no obávala som sa, že nám zrušia autobus, pretože v ten deň sme videli mnoho rakiet, taktiež aj nejaké tanky. Okrem toho sme prešli desiatkami check-pointov. Ľudia v autobuse boli vystrašení, na každom kroku boli muži aj ženy z armády.
Odísť si sa pokúšala aj približne pred dvomi týždňami, keď si si kúpila lístok na vlak, no ten nakoniec zrušili. Čo sa tam stalo?
Spolu so sesternicou sme mali kúpený lístok na vlak, no na stanici bolo obrovské množstvo ľudí. Vždy, keď sa mama išla opýtať, kedy príde vlak, som sa rozplakala, pretože som sa obávala, že sa s ňou už nestihnem rozlúčiť. Po vyše troch hodinách však prišla za nami, že vlak nepríde.
Problémom je, že vlaky chodia na západnú Ukrajinu a niekedy trvá dva až tri dni, kým sa vrátia naspäť.
Vieš odhadnúť, približne koľko ľudí bolo na železničnej stanici?
Okolo 2,5-tisíc. Ľudia stáli vo vnútri, vonku aj na platformách. Do vlaku si môžu vziať len malý kufor, aby sa tam zmestilo čo najviac ľudí. Vedela som, že chcem prežiť cestu, úprimne si ani neviem predstaviť, ako by som cestovala vlakom. To, že ho zrušili, nebola náhoda. Všetko sa deje pre nejaký dôvod.
Hoci ty si sa dostala na Slovensko, tvoji najbližší ostali na Ukrajine. Otec a brat nemôžu opustiť krajinu, týka sa ich všeobecná mobilizácia. Prečo sa tvoja mama rozhodla ostať na Ukrajine?
Mám brata, ktorý má osemnásť rokov, no žije a pracuje v inom meste. Povedala, že neodíde z Ukrajiny, kým sa brat nevráti do nášho rodného mesta k otcovi. Úplne jej rozumiem, pretože je pre ňu dôležité, aby boli jej deti v bezpečí.
Na aký najhorší scenár sa pripravujú tvoji najbližší?
Bývame v meste, ktoré sa nachádza pri jadrovej elektrárni. To je jeden z najhorších scenárov, ktorý by mohol nastať. Ďalej verím, že nevezmú môjho otca do armády, brat nemôže ísť zo zdravotných dôvodov, no v tom najhoršom prípade by musel. Ak by sa situácia zhoršila, babka spolu s mamou prídu na Slovensko.
Na Ukrajine si bola viac ako dva týždne. Dá sa vôbec opísať, čo prežívajú ľudia, ktorých zasiahla vojna? Čo si prežívala ty a tvoja rodina?
Neviem nájsť slová. Ak by som ich aj našla, myslím si, že ich nikto nepochopí, pretože ten, kto im porozumie, zažil danú situáciu. A to neprajem nikomu.
Boli dni, keď som sa nevedela postaviť z postele. Potom som nevedela jesť ani piť. Cítila som strach o seba, svoju rodinu, ale aj o krajinu. Neraz som mala panický strach, pretože aj keď veľmi chceš, situáciu nedokážeš zmeniť. Je to neskutočne náročné po psychickej aj fyzickej stránke.
Máš príbuzných alebo známych z Ruska?
V Rusku mám priateľov, taktiež tam žije moja teta. Okrem toho môj dedko je Rus, no pred piatimi rokmi sa presťahoval na Ukrajinu.
Nalomila ti vojna nejaké rodinné medziľudské vzťahy?
Dedko zbožňuje Putina, je ovplyvnený propagandou a neverí, že máme vojnu. Tvrdí, že Zelenskyj si z nás robí srandu. Už tri týždne sa s ním nerozprávam. Tu je však dôležité povedať, že starší ľudia, ktorí nesledujú západné médiá, nemajú až taký prístup k informáciám.
Naopak, teta, jeho dcéra, nám zavolala hneď v prvý deň vojny so slovami, že jej to je veľmi ľúto a kedykoľvek máme u nej otvorené dvere.
A čo priateľské vzťahy?
Bojím sa, že kvôli vojne prídem o priateľov, pretože každý to vníma inak. Teraz, keď som na Slovensku, mi ľudia píšu, že by som nemala pridávať na sociálne siete fotky, pretože som v bezpečí, zatiaľ čo ostatní sa musia ukrývať v bunkroch.
Túto dilemu riešia pravdepodobne aj viacerí mladí Ukrajinci žijúci na Slovensku, ktorí majú pocit viny, že zatiaľ čo oni sú v bezpečí, ich rodina sa skrýva v suterénoch alebo úkrytoch. Ako to vnímaš ty?
Neviem, čo je lepšie. Či byť v bezpečí, alebo na Ukrajine s blízkymi. To sa nedá porovnať. Aj napriek tomu, že sa snažím pomáhať, stále mám pocit, že robím málo.
Ako pomáhaš?
Známym, ktorí majú menší sklad s oblečením a jedlom pre utečencov v Nitre, som posielala peniaze aj v čase, keď som bola na Ukrajine. Taktiež som ponúkla sklad, ktorý máme v našom office. Momentálne sa zaoberám rodinami, ktorým chcem pomôcť.
Snažím sa bojovať aj na informačnom poli, zdieľam relevantné informácie. Každá druhá informácia, na ktorú narazíš na internete, môže byť fejk.
Plánuješ pomáhať aj ako dobrovoľníčka?
Určite áno, no trápi ma, ako si ľudia robia reklamu na tom, že pomáhajú. Chcú ukázať, že podávajú pomocnú ruku, čo je skvelé, ale zaráža ma to najmä pri tých, ktorí sa o Ukrajinu nikdy nezaujímali, a teraz pridávajú storky, ako držia tašky plné vecí.
Veľmi si vážim akúkoľvek pomoc ľudí, ale možno by bolo fajn, ak by to až tak neprezentovali na sociálnych sieťach.
Do akej miery momentálne ovplyvňujú dezinformácie ľudí, ktorí žijú na Ukrajine?
Veľa dezinformácií sa nachádza na neoficiálnych platformách. Ľudia sú okrem toho v strese a neraz šíria informácie, že počuli streľbu desať kilometrov od mesta, no v skutočnosti je to 100 kilometrov. Informácií je neskutočne veľa, a preto je potrebné ich overovať a analyzovať. My čítame informácie len z oficiálnych stránok.
Ako sú na tom seriózne médiá?
Tie si vždy dávali pozor na to, ako informujú. Čo si však všímam, je, že cenzúra momentálne neexistuje. Nadávky nájdeš aj na oficiálnych stránkach či v médiách, zatiaľ čo na billboardoch sú frázy týkajúce sa Ruska.
Chcela by si sa ešte jedného dňa vrátiť na Ukrajinu?
V prvom rade chcem, aby boli moji najbližší v bezpečí. Rozprávala som sa o tom s mamou, no tá mi povedala, že keď sa všetko skončí úspešne pre nás, bude chcieť odísť na istý čas z Ukrajiny, pretože je to psychicky náročné.
Chcem sa však vrátiť a prispieť k tomu, aby bola krajina v pôvodnom stave. Všetci kamaráti, ktorí študujú v Európe, sa chcú vrátiť na Ukrajinu, pretože je to naša domovina.
Celý rozhovor (stream) si môžeš pozrieť aj na Instagrame.
