Išla si na Cyprus plniť svoj cestovateľský sen, no po pár týždňoch z neznámych príčin jej ochrnuli všetky štyri končatiny. Aktuálne sa venuje umeniu. Tvorí nádherné obrazy a rôzne dekorácie. O nápadoch, čo dám na plátno sa mi často sníva, hovorí. Ako vníma nepríjemnú skúsenosť s odstupom času? Čo robí preto, aby si udržala pozitívny prístup k životu? Aj o týchto témach sme sa v štúdiu Brainee porozprávali s Miškou Kevelyovou.
Miška, čo všetko sa udialo od nepríjemnej udalosti na Cypre?
Človek to musí najskôr prijať, nejako sa tomu prispôsobiť a vyťažiť z toho maximum. Psychicky mi pomáha napríklad maľovanie, lebo, samozrejme, každý má aj blbé dni a rôzne nie príjemné myšlienky. Na druhej strane vďaka tejto skúsenosti, ja tomu hovorím skúsenosť, som spoznala množstvo nových ľudí, tiež som o veľa ľudí prišla. Aspoň sa to tak zdravo vyselektovalo. Ja som za to rada.
Ako si spomínaš na obdobie, keď sa toto celé udialo?
Pamätám si úplne na všetko. Nič som nevytesnila a ani nemám problém o tom rozprávať. Jasné, bolo to ťažké. Nevedieť sa pohnúť vôbec, nevedela som si ani poškriabať nos. Bolo to dosť obmedzujúce, hlavne byť s tými myšlienkami pár dní, to bolo asi najhoršie. Časom sa to zmenilo a bolo to lepšie. Snažila som sa byť pozitívne naladená, brala som to tak, že určite budem v poriadku.
Na sociálnych sieťach si často vieš vystreliť aj sama zo seba. Je teda humor niečo čo ti pomáha a dodáva ti energiu
Určite áno. Od začiatku si v podstate zo seba dokážem urobiť srandu. Psychicky mi to veľmi pomáha. Mňa už nedokáže ani uraziť, keď mi niekto povie, že som invalid alebo chromý človek, lebo ono je to vlastne pravda.
Viem o tebe, že rada maľuješ, ako si sa k tomu dostala?
Tak ako každé dieťa, rada som kreslila už odmalička. Je to pre mňa taký únik od reality dá sa povedať. Keď vypukol covid, musela som prerušiť liečbu a zostať doma. Tak som si zobrala plátna a hovorím si, že však čo budem robiť. Našla som si techniku, ktorá sa mi páči a už takto maľujem tri roky.
Čo ty a randenie, máš priateľa?
Nie, nemám a chvíľu ani nechcem. Je to náročné. Uvedomujem si, že nie som pre každého. Nie každý si to uvedomuje, že do čoho by išiel. Ľudia sú všelijakí, tak uvidíme, ale má to ešte čas. Skôr sa teraz chcem zamerať viac na seba.