Sme pomerne odolní. Hrali sme toľko videohier, ktoré sa nebáli násilia, a videli sme toľko filmov a seriálov, v ktorých tiekla krv prúdom, že už nás len tak niečo nerozhodí. Aj napriek tomu sme vo videohrách videli niekoľkých sériových zabijakov, z ktorých nám behal mráz po chrbte. Niekedy preto, že ich brutalita bola extrémnejšia než extrémna, a niekedy preto, že z nich vyžarovalo niečo, čo sa nedá opísať. Sme z toho nervóznejší, než keby sme omylom zablúdili do Parížskej ulice v Prahe a mali v peňaženke len dve stovky. Kto nás teda vydesil? Uvádza sa na portáli iDnes.cz.
Ruben Victoriano z hry The Evil Within
Ruben, známy skôr ako Ruvik, je typ zloducha, pri ktorom sa človek nemôže rozhodnúť, či je desivejšia jeho vizáž alebo jeho duša. Na prvý pohľad ide totiž o niekoho, koho stačí v noci stretnúť v opustenej uličke, a spôsobí vám to pravdepodobne infarkt. Ale ono vlastne nie je treba, aby to bolo v noci, určite by vás vydesil aj cez deň. Jeho telo totiž „zdobí“ množstvo jaziev a popálenín, a jeho výraz práve nekričí: „Ja som ľudomil!“
Je to niekto, kto je zmietaný túžbou po pomste, ktorá je „okorenená“ o šialenstvo. Čo s ohľadom na hrdinov nepríjemný osud nie je prekvapivé. Pokiaľ prežiješ požiar, ktorý na tebe zanechá doživotné stopy a súčasne v plameňoch zomrie tvoja milovaná sestra a otec ťa potom väzní v pivnici, dá sa vytušiť, že sa z teba nestane úplne vyrovnaný jedinec.
Ruvik je hrozivý nielen kvôli vzhľadu, ale tiež preto, že má množstvo unikátnych schopností. Navyše je vysoko inteligentní. Plus má hlboké znalosti ľudskej psychiky, čo z neho robí nesmierne nebezpečného jedinca. Kvôli svojej minulosti prišiel o väčšinu súcitu a empatie, a nedá sa opísať inak než slovom sadista.
Ruvika mimochodom nahovoril Jackie Earle Haley, ktorého môžeš poznať ako morálne veľmi spornú postavu z filmovej adaptácie skvelého komiksu Watchmen Rorschacha. Okrem toho stvárnil ikonického sériového vraha, a to Freddyho Kruegera v reboote Nočnej mory v Elm Street z roku 2010.
Leland Vanhorn zo série Condemned
Meno Leland Vanhorn asi neznie príliš desivo, ale prezývka Serial Killer X už má trochu iný zvuk. Desivejší. Zaslúžene. Leland Vanhorn nie je práve niekto, s kým by si chcel mať niečo spoločné. Rozhodne nie, pokiaľ si sám vraho. Serial Killer X sa totiž „preslávil“ tým, že si vyberá svoje obete aj z radov „kolegov“. Potom, čo si ich poriadne „prelustruje“ a zistí si, aké majú metódy, ich následne rovnakým spôsobom odpraví. A sériový vrah, ktorého sa boja aj ostatní sérioví vrahovia, to je trochu iná liga.
Asi ti v spojení s Lelandom napadne knižný a seriálový Dexter, čo bol sériový vrah, ktorý chcel uspokojiť svojho „temného pasažiera“ tak, že zabíjal zločincov, ktorí utiekli súdnemu systému. Áno, určitá spojitosť tu je. Napríklad sa obaja dobre orientovali v postupoch bezpečnostných zložiek, vďaka čomu sa im darilo unikať chyteniu. Ale zatiaľ čo Dexter mal auru „chlapca od vedľa“ a pôsobil na prvý pohľad až skoro nevýrazne, z Lelanda vyžarovalo niečo iné, niečo hrozivé a znepokojujúce. Možno to, že bol v prípade násilia veľmi kreatívny a svojím spôsobom dával svoju prácu rád na obdiv.
Rovnako ako mnohí iní zabijaci bol aj on údajne najskôr dobré dieťa. Lenže nakoniec nebol dosť silný, aby čelil svojmu osudu a zlu okolo seba, a tak sa z neho stal vrah vrahov.
Eddie Gluskin z Outlas: Whistleblower
V hre Outlast bolo vidieť niekoľko indivíduí, z ktorých nám nebolo úplne dobre. Samozrejme, naozaj intenzívne nás zaskočil Eddie Gluskin, alias Groom, z herného rozšírenia k Outlast menom Whistleblower.
Na prvý pohľad ide o niekoho, kto má pre svoje kroky pochopiteľnú motiváciu. Matka ho „tlačila“, aby si našiel manželku, lenže problémom bolo, že žiadna nespĺňala jeho predstavy. Čo v takom prípade zvyčajne urobíš? Pravdepodobne sa zmieriš s tým, že nikto nie je dokonalý, prípadne prijmeš samotu a svoju lásku vložíš do nového herného počítača alebo konzoly. Ale Eddie nie, prišiel s omnoho bizarnejším plánom. Zavraždil a znetvoril niekoľko ľudí, aby si vytvoril „perfektnú nevestu“.
Podobne ako mnohí zločinci prežil aj Eddie v detstve traumu, keď ho jeho otec a strýko sexuálne zneužívali. Samozrejme ho to celkom poznamenalo. V dospelosti sa tak z neho stal vrah, ktorý si za svoje obete vyberal ženy, ktoré zohavoval.
Keď bol zatvorený do ústavu Mount Massive Asylum pre mentálne chorých zločincov, kde mal v dosahu len mužských pacientov, zameral sa práve na nich. Nevzdal sa ale svojho sna nájsť si tú „pravú“, a tak mužom odstraňoval genitálie a ochlpenie z rôznych častí tela a „vypchával“ im hrudník, aby získali ženské tvary. Jednoducho páchal veci, o ktorých sa asi počas sobotňajšieho obeta nechceš rozprávať.
Špekuluje sa, že sa tvorcovia v prípade tejto postavy inšpirovali skutočným vrahom menom Ed Gein. Verí sa v to nielen preto, že ich mená a priezviská začínajú na rovnaké písmená, ale spájalo ich napríklad aj to, že zbavovali svoje obete genitálií a experimentovali s rôznymi časťami tiel. Samozrejme, zatiaľ čo Ed to väčšinou robil s mŕtvolami, ktoré vyhrabal (navyše sa priznal „len“ k dvom vraždám), Eddie sa vyžíval v zabíjaní.
Naughty z Naughty Bear
Ak nás niečo desí, potom sú to roztomilé postavy, ktoré sú krvilačnejšie než nakupujúci počas akcie Black Friday. Je to možno spôsobené tým, že ešte teraz občas spomíname na to, ako nás vystrašila bábika Chucky z Detskej hry a ďalší podobní vrahovia.
Alebo nás možno trochu vydesilo to, že nás bavilo byť „neposlušní“ v koži chlpatého plyšáka. Tento chlpáčik toho síce príliš nenahovorí, ale jeho výrazy, svojrázne zvuky a predovšetkým činy hovoria sami za seba. Naughty nie je medzi ostatnými medveďmi práve obľúbený, nesprávajú sa k nemu úplne najlepšie. A tak sa rozhodne situáciu riešiť pomerne svojrázne a vydať sa na drsnú cestu pomsty.
Je možno zvláštne zaradiť do zoznamu práve Naughtyho, ale je jednoducho niečo veľmi znepokojujúce na tom, ako brutálne vraždí symboly roztomilosti našej mladosti. Práve na tento šokujúci element tvorcovia stavili a funguje to.
Samotná hra naopak, bohužiaľ, úplne nefungovala, nevyhla sa technickým nedotiahnutiam a ovládanie nebolo práve doladené. Je to škoda, pretože by inak bol Naughty Bear sympatickou a roztomilo zvrátenou poctou kultovým filmovým a herným vyvražďovačkám alias slasherom.
Raincoat Killer z Deady Premonition
Technicky vzaté, existujú v hre Deadly Premonition dvaja nositelia tohto mena. Prvý pôsobil v 50. rokoch 20. storočia, keď oblečený v pršiplášti s pomocou sekery zabil niekoľko ľudí.
Druhým bol George Woodman, ktorý sa objavil výrazne neskôr. Ani on nemal problém zašpiniť si ruky krvou. Veril totiž, že keď zavraždí niekoľko ľudí, otvorí sa mu cesta k nesmrteľnosti.
Ani jeden z vrahov, ktorých mimochodom spájalo viac než rovnaká prezývka, ako hráči veľmi dobre vedia, nezabil rekordný počet ľudí. Dokonca ani nešlo o najbrutálnejšie činy. Aj napriek tomu bolo na predovšetkým druhom Raincoat Killerovi niečo, čo ťa nenechalo v pokoji.
Možno jeho typické hororové oblečenie, ktoré nie je práve originálne, ale pôsobí strašidelne. Možno povesť o tom, že sa objavuje len počas dažďa, možno to, že celá hra mala podobne mrazivú atmosféru ako kultový seriál Mestečko Twin Peaks. Alebo je to možno kombinácia všetkého dokopy. Ale nech už je dôvod akýkoľvek, zakaždým, keď sme narazili na túto bytosť, nám hrôzou vstali chlpy na chrbte.
Len pre zaujímavosť uveďme, že aj v reálnom svete existuje sériový vrah, ktorý je prezývaný Raincoat Killer. A rovnako ako v prípade herného zabijaka získal prezývku kvôli pršiplášťu (konkrétne výrazne žltý, ktorý nosil, keď polícii ukazoval miesta, kde pochoval svoje obete). Ide o muža z Južnej Kórey menom Yoo Young-chul. Bol odsúdený za dvadsať vrážd (v jednom prípade sa neskôr zistilo, že páchateľom bol niekto iný). Zvyčajne mordoval prostitútky, prípadne výrazne bohatých jedincov. Niekoľko svojich obetí zohavil (jeho obľúbeným nástrojom bolo kladivo) a sám tvrdil, že skonzumoval obličky niekoľkých z nich.
Svoje činy obhajoval tým, že by sa ženy nemali správať ako „št***y“ a bohatí ľudia by mali prijať zodpovednosť za svoje nemorálne správanie. Pokiaľ ťa zaujíma viac detailov, na Netflixe je k dispozícii dokument Zabijak v pršiplášti: Pasca na kórejského predátora a existuje aj hraný film Biele mäso, ktorý sa spomínanými udalosťami inšpiroval.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.